Slovenskému športu pomaly zvoní umieračik. Hokej bez divákov vydrží len do konca novembra

V pekné jesenné popoludnie sa po Devínskej Novej Vsi ozývajú výkriky futbalistov. Tak ako každý víkend, aj v prvú októbrovú nedeľu je pre časť obyvateľov hlavnou atrakciou futbalový zápas miestneho mužstva. V tretej futbalovej lige proti domácim nastupuje Slovan Most pri Bratislave.

Napriek tomu miestna futbalová tribúna zíva prázdnotou. Pre prudký nárast pozitívne testovaných ľudí povolil štát vstup na ňu len členom jednotlivých tímov a organizátorom. Skalní fanúšikovia ostali postávať za plotom a zápas mohli sledovať len z diaľky.

„Mladý muž, vybehnite hore na kopec. Sú tam lavičky a môžete zápas sledovať spolu s ostatnými ľuďmi z obce. My sme už starší a radšej sami postojíme tu za plotom,“ radí manželský pár s rúškami, ktorý zjavne koronavírus neberie na ľahkú váhu.

Kopec nad miestnym ihriskom ponúka asi zo dvadsať lavičiek. Po dvoch až troch ľuďoch na nich sedia verní priaznivci domáceho tímu. Družnú debatu v oddelených hlúčikoch prerušia občasné výkriky. „Oliver, výborne, skoro tam padol!“ Nasleduje potlesk.

Politiku nespomína nik. Dve mladé dievčatá popri pozeraní zápasu rozprávajú o varení, chlapi zas riešia problémy v práci a všetkých občas rozčertia výkony miestnych borcov. Hnev príde až po položení otázky, ako vnímajú súčasné obmedzenia. „V robote každý deň stretávam desiatky cudzích ľudí a nikomu nevadí, že pri nakladaní kamióna som v kontakte so šoférmi z celej Európy. No futbal je zrazu obrovský problém a pritom celý čas stojíme vonku na čerstvom vzduchu,“ rozhorčí sa Peter.

Podľa miestnych kompetentní vytrvalo ignorujú aj každodennú tlačenicu vo verejnej doprave hlavného mesta. Lenže tam na rozdiel od väčšiny futbalových fanúšikov všetci cestujúci majú nasadené rúška. „Podľa mňa sa celá pandémia zbytočne dramatizuje, ale dobre, ak budeme môcť ísť povzbudzovať na tribúnu jedine s rúškom, tak si ho dám, ale tu nevidím dôvod mať ho,“ dodáva Peter. Ten aj tak väčšinu voľného času trávi s kamarátmi bez rúška a od cudzích ľudí si počas zápasu drží odstup.

Podobné situácie sa každý víkend opakujú vo väčšine dedín a miest. Pre mnohých Slovákov je futbal neoddeliteľnou súčasťou života. Stretávajú sa pri ňom celé generácie, ktoré popri sledovaní športových výkonov najčastejšie popíjajú pivo.

Zdroj: Branislav Toma

Na štadiónoch sa ľudia zatiaľ nenakazili

„Predaj tvrdého alkoholu je na štadiónoch zakázaný už roky. Nie sme teda takí rizikoví, ako napríklad svadby, kde po opadnutí zábran nikto nemá rúško. Navyše fanúšikovia cítia k svojmu klubu lojalitu a väčšina z nich bude pokyny rešpektovať a tvár si zakryje,“ hovorí pre TREND výkonný riaditeľ Únie ligových klubov (ÚLK) Michal Mertinyák.

Organizátori športových podujatí sa domnievajú, že niektoré stretnutia by sa mohli sprístupniť pre divákov za dodržania prísnych opatrení. Veď vstupenky na zápasy Fortuna ligy sa dajú kúpiť jedine online a pre kluby z najvyššej súťaže nie je problém usadiť fanúšikov tak, aby medzi nimi boli rozstupy určené hygienikmi. Keďže lístky sú na meno, usporiadateľ dokáže identifikovať aj ľudí porušujúcich pravidlá. Tým sa v krajnom prípade môže za trest počas pandémie zakázať vstup na štadión.

„Vo futbale ide aj o emócie a tie bez divákov nie sú. Žiaľ, koronavírus tu s nami bude zrejme ešte dlho a musíme sa naučiť s ním žiť. Pri diskusiách s predstaviteľmi vlády argumentujeme tým, že rovnako ako v potravinách, ani na futbalových štadiónoch sa doteraz nepotvrdila žiadna nákaza,“ upozorňuje M. Mertinyák.

Dokonca sa zatiaľ nepreukázal ani prenos medzi hráčmi trénujúcimi spolu. Futbalisti sa väčšinou nakazia v čase strávenom mimo tréningov. Zatiaľ sa potvrdil len prenos vírusu z hráča na maséra. Podobné situácie sa stávajú aj vo fabrikách a štát napriek tomu v druhej vlne ani raz neuvažoval o ich obmedzení alebo zatvorení.

V továrňach pritom ľudia celý deň pracujú v uzatvorených halách a počas futbalového zápasu sú na čerstvom vzduchu. Ešte v prvej vlne sa na tribúne vedľa seba tlačili tisícky fanúšikov Dunajskej Stredy. Napriek tomu oblasť južného Slovenska zvládla jarné obdobie rovnako dobre ako zvyšok krajiny. Dnes je na tom najhoršie región Oravy, kde nemajú žiadny väčší športový klub, ale pre miestnych sú typické obrovské svadby s vyše stovkou hostí.

Zdroj: Jaroslav Novák

Predaj lístkov tvorí veľkú časť zisku

Obľúbená loptová hra dáva podľa Únie ligových klubov cez víkend prácu 14-tisíc ľuďom. Okrem samotných hráčov sú medzi nimi vodiči autobusov, predajcovia lístkov na dedinských štadiónoch, hlásatelia, rozhodcovia či majitelia stánkov s občerstvením. Pár desiatok až stoviek eur mesačne si v každej jednej dedine privyrobí človek starajúci sa o kosenie trávy a pranie dresov.

Všetci títo pracovníci dostali strach po tom, ako premiér Igor Matovič (OĽaNO) ohlásil, že usporiadať sa budú môcť len akcie maximálne s 50 účastníkmi. Na väčších štadiónoch je aj bez prítomnosti divákov počas zápasu okolo 200 ľudí a prísny limit robil starosti aj menším klubom. Nakoniec prišlo ku kompromisu a jesenná časť ligy mohla odštartovať bez divákov.

Lenže v slovenskej lige sú na rozdiel od tých zahraničných hlavné príjmy z predaja lístkov a práve od návštevnosti sa odvíjajú aj príspevky sponzorov. Z pohľadu obsadenosti patrí k najúspešnejším tímom Dunajská Streda, ktorej tribúny bežne zaplní osemtisíc ľudí. Napríklad v dobrom roku 2018 prekonali tržby FK DAC 1904 hranicu troch miliónov eur.

Dnes kluby nechcú veľmi komunikovať o tom, aké vysoké finančné škody im spôsobila pandémia. Neoficiálne sa hovorí, že od vlády očakáva dvanásť účastníkov Fortuna ligy pomoc v rozpätí päť až desať miliónov eur. To môže byť problém, keďže vláda si vie zatiaľ predstaviť pre celý šport finančnú injekciu vo výške dvadsať miliónov eur.