Slovensko už nevytŕča z radu krajín Vyšehradskej štvorky. Ekonomický rast sa v treťom kvartáli výrazne spomalil, keď HDP nedosiahol očakávania. Zatiaľ čo na začiatku roka zaznamenal anualizovaný rast úroveň 2,7 percenta, v minulom kvartáli klesol na menej ako polovicu. Hospodársky rast Slovenska tak nasleduje vývoj ako v okolitých krajinách.
Veľkým prekvapením makroekonomických dát vo štvrtok sa stal pokles ekonomického rastu Poľska do záporných hodnôt. V krajine sklamala priemyselná výroba, stavebná produkcia aj maloobchodné tržby.
Už začiatkom novembra boli zverejnené údaje o maďarskej ekonomike, ktoré potvrdili domácu recesiu. V treťom kvartáli sa ekonomika prepadla o 0,7 percenta a nadviazala tak na krátku recesiu z roku 2022.
Paradoxne, najlepšie sa aktuálne darí českej ekonomike, ktorá však stagnovala počas celého minulého roka. Jej rast je momentálne rovnaký ako rast Slovenska, ktoré v roku 2023 patrilo k európskym rastovým lídrom.
Nebolo to však vďaka silnej ekonomike poháňanej domácnosťami alebo zahraničným exportom. Vysoké výdavky vlády, s jedným z najvyšších deficitov v EÚ, a prílev prostriedkov z kohéznych fondov či plánu obnovy ťahali nadpriemerný ekonomický rast Slovenska.
Doba ekonomického zúčtovania prišla. Doplatil na ňu Joe Biden a doplatí na ňu aj Robert Fico
Problémy exportného modelu V4
Faktory podporujúce domáce hospodárstvo, ale aj ekonomiku ostatných stredoeurópskych štátov, sa zhoršujú. Všetky štyri krajiny sú založené na rovnakom exportnom obchodnom modeli, ktorý sa v súčasnosti ukazuje ako čoraz problematickejší.
Európska ekonomika, vedená Nemeckom, ostáva slabá a vo výhľade sa nečrtá nič, čo by tento stav dokázalo zmeniť. Navyše, príchod obchodných vojen zhorší exportný potenciál krajín a ďalej ohrozí už aj tak oslabený priemysel.
Priemyselná výroba, ktorú dlhodobo ohrozuje politika Bruselu, stláča ekonomický rast krajín V4. K tomu sa pridali dôsledky spomalenia trhu s nehnuteľnosťami, ktoré sa prejavujú oneskorene nízkou stavebnou produkciou.
Vo všetkých stredoeurópskych krajinách však ekonomiku od pandémie výrazne poháňali vládne výdavky. Tie však dosiahli neudržateľné úrovne. Platí to nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné východoeurópske krajiny, ktoré spolu s Francúzskom zaznamenávajú najvyššie rozpočtové deficity.
Obchodné vojny prichádzajú, na autá obzvlášť. Slovensko na ne môže doplatiť najviac
Konsolidácia verejných financií a inflácia
Tomu však prichádza koniec, ako naznačuje aj prebiehajúca konsolidácia verejných financií na Slovensku. Rozpočtové deficity budú musieť pod tlakom Bruselu klesať, čo spôsobí nižšiu domácu spotrebu.
Napriek tomu, že trh s nehnuteľnosťami na Slovensku ožíva a predaje môžu ekonomiku ešte vo štvrtom kvartáli krátkodobo podporiť, ide pravdepodobne len o dočasný jav. Spotrebitelia posúvajú veľké nákupy pred očakávaný nárast DPH v budúcom roku. Začiatkom roka 2025 tak pravdepodobne dôjde k útlmu.
Rast cien však nepoľaví. Už októbrové údaje o inflácii ukázali, že jej miera dosiahla tretiu najvyššiu hodnotu v tomto roku, presahujúc tri percentá. Národná banka Slovenska odhaduje, že inflácia v budúcom roku, v dôsledku vyšších daní, vzrastie v priemere na päť percent.
NBS zároveň znížila svoj odhad rastu HDP oproti jarnej prognóze o 0,7 percenta, no stále očakáva rast ekonomiky na úrovni 2,5 percenta, rovnako ako v tomto roku. V kontexte slabej európskej ekonomiky, prichádzajúcich obchodných vojen a tlaku na verejné financie ide však o optimistické očakávania.
