Slovenské stavebníctvo čakajú ťažké skúšky. Do roku 2030 musia byť nové budovy bezemisné

Nové opatrenia Európskeho parlamentu (EP) a Rady Európskej únie (EÚ) sprísnili kritériá zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov. Cieľom je dosiahnutie uhlíkovej neutrality nových budov od roku 2030. Už existujúce stavby musia prejsť obnovou. Tieto ambiciózne plány si vyžiadajú nielen koordináciu štátu a firiem, ale aj nemalé finančné prostriedky.

Prísnejšie kritériá

Ministerstvo dopravy chce do konca mája 2026 zabezpečiť zapracovanie opatrení zo sprísnenej európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov. Norma aktualizovaná v apríli zavádza nové pravidlá pre nové budovy a ustanovenia týkajúce sa emisií uhlíka počas celej životnosti stavby. Každá nebytová budova s najhoršími parametrami prejde obnovou, aby dosiahla minimálnu normu energetickej hospodárnosti.

Rezort dopravy v súčasnosti podľa hovorkyne Petry Poláčikovej pripravuje povinnú trajektóriu na postupnú obnovu bytového fondu. „Vízia pre fond budov do roku 2050 sa opiera o silné vnútroštátne plány obnovy budov a ustanovenia o dekarbonizácii vykurovania a chladenia,“ dodáva s tým, že štát musí zlepšiť energetické certifikáty budov, vytvoriť rámec EÚ na zavedenie pasportov obnovy budovy a zabezpečiť strategickejší a účinnejší finančný rámec.

„Dosiahnutie cieľov a ich postupná realizácia musia byť celospoločenským záujmom so zapojením verejného i súkromného sektora,“ dodáva P. Poláčiková. Otázkou je, do akej miery sú na dynamickejšiu dekarbonizáciu pripravené samotné stavebné firmy.

Prínos recyklácie odpadu

Dekarbonizácia stavebníctva je podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Dynamik Holding Vladimíra Viktora širokospektrálny problém, ktorý vnímajú seriózne. „Ide o úpravu stavebných procesov ako napríklad recykláciu stavebných materiálov a zvýšenie využívania ekologicky šetrných materiálov,“ zdôrazňuje.