Slovenské diaľnice chcú stavať Poliaci. Domáci trh je v hľadáčiku najväčšej stavebnej firmy

V posledných rokoch nebola prioritou slovenských vlád výstavba cestnej infraštruktúry. Od prvého januára 2021 do prvého januára 2023 sa v krajine postavilo len 24 kilometrov diaľnic. V roku 2022 to bola rovná nula. Pri pohľade na tvrdé dáta ide o pomerne bežný jav. Nula kilometrov diaľnic sa postavilo napríklad aj roku 2014, 2016 a 2018.

„Roky bojujeme s jedným problémom. Naše procesy sú naviazané jeden na druhý. Keď jeden nie je hotový, ďalší nemôže pokračovať. Prirovnal by som to jednosmernému elektrickému obvodu. Kde keď zhasne jedna žiarovka, tak nesvietia všetky,“ hovorí Vladimír Jacko, dnes už bývalý riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Výsledkom je pomalá výstavba cestnej infraštruktúry.

Poliaci sú lepší

Vstup na spoločný európsky trh priniesol Slovensku mnohé výhody. Jednou z nich bol roky trvajúci takmer neobmedzený prístup k lacným peniazom. V kombinácií s miliardami eur z eurofondov a plánu obnovy mala krajina neopakovateľnú šancu na rozvoj nových investícií. Lenže voľné finančné zdroje sa použili na zvyšovanie bežných výdavkov, ako sú dôchodky alebo rodinné prídavky.

Slovensko vstúpilo v roku 2004 do Európskej únie. Odvtedy do konca roka 2022 sa u nás postavilo 466 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Niektoré krajiny využili dané časové obdobie lepšie. Poľsko napríklad dokázalo postaviť viac ako 4-tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Zaokrúhlene ide o takmer deväťnásobne väčšie číslo oproti Slovensku. Severný sused je výrazne väčší. Poliakov je 37,8 milióna a Slovákov 5,4 milióna. Rozloha Poľska je takmer 323-tisíc kilometrov štvorcových, Slovenska len 49-tisíc.Keby Slováci stavali diaľnice a rýchlostné cesty.podobne efektívne ako Poliaci, mohli ich mať od vstupu do EÚ postavených až okolo 600 kilometrov.

Neustála zmena priorít

Pri porovnávaní dát je vidieť ešte jednu zaujímavosť. Slovensko krátko po vstupe do Európskej únie stavalo diaľnice relatívne razantným tempom. V roku 2004 bolo dokončených len 78 kilometrov a v roku 2011 až 242 kilometrov. Za rýchlou výstavbou stála automobilka Kia. Štát sa kórejským investorom zaviazal, že pre novú fabriku vybuduje diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Žilinou, a svoj sľub dodržal.

K zásadnému spomaleniu výstavby prišlo v roku 2012. Vtedajší minister dopravy za KDH Ján Figeľ zastavil PPP projekty na výstavbu diaľnice medzi Žilinou a Prešovom. Tým odštartoval éru pomalého budovania cestnej infraštruktúry. Nasledujúca jednofarebná vláda Roberta Fica už neobnovila PPP projekty. V ďalšej koaličnej vláde pripadlo ministerstvo dopravy strane Most – Híd. To viedlo k preferovaniu výstavby na juhu Slovenska na úkor rozrobených severných projektov. Po tom, ako sa k moci dostal Igor Matovič, budovanie cestnej infraštruktúry prestalo byť prioritou a viac-menej stagnovalo.

Je jedno, kto je pri moci

Prvé roky od vstupu do Európskej únie neboli Poliaci takí rýchli ako Slováci. Zmena nastala po tom, ako miestne politické elity spojili úspech poľskej ekonomiky s vybudovaním dopravnej infraštruktúry. Na tejto priorite sa nič nemenilo bez ohľadu na to, kto bol pri moci. „Po vypuknutí stavebného boomu sme riešili viaceré dovtedy nepoznané problémy. Jedným z nich bol nedostatok stavebných kapacít,“ spomína Artur Popko, predseda predstavenstva poľskej stavebnej spoločnosti Budimex. Dnes je už tento problém dávno vyriešený. No svojho času sa počítalo dokonca s čínskymi stavebnými firmami. Tie si do krajiny mali doniesť vlastných robotníkov. K tomuto kroku nakoniec neprišlo. Jednak vo verejnosti sa netešila veľkej popularite idea zamestnávať v ťažkých časoch ázijských robotníkov. Navyše, čínske firmy nedodržali zmluvné podmienky a nakoniec ich z víťazných tendrov vyradili.

Poliaci za svoj úspech vďačia aj ďalším veciam. Vo väčšej miere ako Slováci dokázali minúť eurofondy na budovanie moderných vlakových staníc. V tom im pomáha aj špeciálny fond, ktorý v prípade potreby dokáže stavebníkov vyplatiť skôr, ako prídu peniaze z Bruselu. Vďaka tomu neznamenajú prípadné nejasnosti okolo financovania projektu jeho úplné zastavenie. Kratšie sú aj povoľovacie procesy v rámci samotného obstarávania. Plusom sú aj silné stavebné spoločnosti.

Lídrom poľského trhu je firma Budimex. Podnik, ktorý minulý rok dosiahol obrat 1,9 miliardy eur a priamo zamestnával 7 022 ľudí. Z účtovného pohľadu je jeho silnou stránkou objem disponibilnej hotovosti, ktorá koncom minulého roka dosahovala 700 miliónov eur, a Budimex vďaka tomu nemá problém v prípade potreby financovať výstavbu z vlastných zdrojov. „Po príchode vysokej inflácie nám veľmi pomohli zásoby stavebného materiálu. K dispozícií máme aj 940 vlastných stavebných strojov,“ dodáva A. Popko. Časť získaných zákaziek podnik zveruje menším stavebným firmám v danej lokalite, no v prípade problémov ich dokáže zrealizovať aj vlastnými silami. „Máme záujem ponúknuť svoje skúsenosti aj na slovenskom trhu,“ dodáva A. Popko. Aktuálne realizuje táto poľská spoločnosť na Slovensku napríklad výstavbu diaľničnej križovatky D1/D4.

Budimex je stavebná spoločnosť s vyše päťdesiatročnou tradíciou. Od roku 1995 sa jej akcie obchodujú na Varšavskej burze cenných papierov. V roku 2011 sa stala súčasťou indexu Respect, ktorý zahŕňa najzodpovednejšie kótované spoločnosti. Strategickým investorom v Budimexe je španielska spoločnosť Ferrovial, ktorá je najväčšou stavebnou firmou na svete.

V spodnej časti rebríčka