Minulý týždeň obletela slovenské médiá správa Allianzu, podľa ktorej je čistý finančný majetok Slováka najnižší z celej Únie. Vzhľadom na prudký rast hypotekárnych dlhov to nie je prekvapujúce.
Čísla z Eurostatu skutočne potvrdzujú, že finančné aktíva Slovákov mali v roku 2022 hodnotu 92 percent HDP, no dlhy narástli na 48 percent ekonomiky. Celkovo tak finančný majetok domácností dosahuje len 44 percent HDP, čo je najmenej zo všetkých krajín Únie.
Majetok by nemusel byť až taký veľký problém, pokiaľ by rýchlo rástli mzdy. A mzdy aj skutočne rástli, no najmä tie superhrubé - čo predstavuje náklady na prácu -, z ktorých si štát zoberie približne polovicu. Čisté mzdy rástli omnoho nižším tempom. A navyše prudko rástla aj inflácia, čo znamenalo, že zamestnanec síce viac zarobil, ale aj viac minul. Celkový príjem Slováka tak stagnoval.
Údaje o čistom priemernom príjme upravenom na základe parity kúpnej sily ukazujú, že Slováci dnes zarábajú takmer rovnako ako v roku 2012. Je to doslova ekonomická blamáž, keďže kúpna sila Rumuna, Bulhara, Lotyša či Litovčana sa v rovnakom čase viac ako zdvojnásobila.
V čistom tak priemerný Slovák dostáva menej ako 11-tisíc eur, čo je najmenej zo všetkých štátov Únie. Rumun získava o 11 percent viac, Maďar o 15 percent, Bulhar o 30 percent a Čech s Poliakom o 70 percent viac.
No nebolo to tak vždy. Ešte v roku 2012 mal Slovák vyšší príjem ako Bulhar, Estónec, Grék, Chorvát, Lotyš, Litovčan, Maďar, Poliak aj Rumun. Ako prvý ho v roku 2013 predbehol Poliak, druhý o rok neskôr Estónec. V roku 2016 Litovčan, o rok neskôr už aj Grék, Chorvát a Lotyš. V roku 2020 ho predbehol Bulhar aj Maďar a v roku 2021 nakoniec aj Rumun. Slovák sa dostal z tretej priečky východoeurópskych krajín na poslednú v celej Únii presne za jednu celú dekádu.
Mzdová dilema: Je plat premiéra príliš vysoký alebo priemerný plat Slováka príliš nízky?
Kde nastala chyba
Uplynulých 10 rokov prinieslo pre slovenskú ekonomiku tvrdú lekciu. Všetko sa začína a končí ekonomickým rastom, a práve ten bol jeden z najnižších zo všetkých východoeurópskych krajín. Zároveň ceny rástli jedným z najvyšších temp. Dôvodom problémov bolo najmä nekompetentné vládnutie.
Takmer ani jedna vláda za posledných 15 rokov nebrala do úvahy vplyv svojej politiky na ekonomiku. Na konzultáciu hospodárskej politiky s ekonomickým prostredím nebol čas – každá bola príliš zavalená potrebou „pomáhať ľuďom“.
Nevídaná ekonomická stagnácia krajiny je dôsledkom arogancie vlád a ignorovania základnej komunikácie politikov s podnikateľskými organizáciami. Tým sa postupne znižovala konkurencieschopnosť a upadal záujem o investovanie na Slovensku.
Čo je horšie, presadzovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bez dôvodových správ a bez vyhodnocovania vplyvu na ekonomiku pokračuje doteraz. Konsolidácia je toho najčerstvejším príkladom.
Populisti ekonomicky zničili krajinu, no politicky aspoň na čas vyhrali. Utvrdili ľudí, že tí zlí sú podnikatelia, ktorí platia málo, a preto treba zvyšovať minimálnu mzdu, dosahujú nadpriemerné zisky, a preto ich treba viac zdaniť. A všetci potrebujú silný štát, ktorý sa o ľudí postará.
Následok tejto politiky sa dostavil na konci roka 2024, kedy Slováci začínajú prichádzať na to, že štát sa nepostará. Medzitým politici zničili schopnosť ekonomiky rásť a v panike z neudržateľného hospodárenia ju zaťažili ešte väčšími daňami, ktoré ďalej znížia rast a tým aj životnú úroveň ľudí.
Ekonomická politika Slovenska fenomenálne zlyhala. Aplikácia tej istej politiky lepší výsledok do budúcna neprinesie. Slovensko tak zažilo prvú stratenú dekádu a šanca, že ich bude omnoho viac, je znepokojujúco vysoká.
