Slováci šetria, nosia si obedy z krabičiek či suchú stravu. Státisíce ľudí zasiahnu novinky

Drahé obedové menúčka, ale aj vyššie ceny jedál i nápojov v ponukových lístkoch reštaurácií po celej krajine nútia mnohých Slovákov k viacerým zmenám v stravovaní v práci. A to nielen na strane bežných zákazníkov, ale aj zamestnávateľov.

Noviniek bude už čoskoro viac, a tie zasiahnu celý gastrotrh vrátane viac ako dvoch miliónov zamestnancov a 180-tisíc zamestnávateľov, ale aj 220-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Už dnes je totiž jasné, že po starom sa fungovať nedá. Peniaze, ktoré donedávna stačili na slušný kompletný obed v práci, už jednoducho nestačia. Čo sa teda po novom zmení?

Vyššie sumy stravného od septembra

Od 1. mája tohto roka vzrástla najnižšia hodnota gastrolístka po troch rokoch z 3,83 eura na 4,50 eura. Prax však ukazuje, že toto zvýšenie je nedostatočné, keďže štandardné obedové menu sa blíži k hranici okolo desiatich eur, čo predstavuje aj mimoriadnu záťaž pre rodinné rozpočty. 

Rezort práce informoval, že hodnota stravného by v najbližších mesiacoch mala stúpnuť, keďže ceny v reštauráciách neúmerne rastú. Potvrdila to aj hovorkyňa ministerstva Eva Rovenská.

„Navrhujeme sumu stravného zvýšiť zo šesť eur na 6,40 eura, čo bude predstavovať minimálnu hodnotu stravovacej poukážky v hodnote 4,80 eura,“ objasňuje. Pripomienkovací proces s návrhom opatrení na zvýšenie súm stravného a cestovných náhrad potrvá do polovice augusta, ich účinnosť sa predpokladá od septembra.

V porovnaní s bežnými obedovými menúčkami v reštauráciách je zrejmé, že ani táto suma nebude dlho postačovať, v porovnaní s realitou je totiž stále výrazne podhodnotená.

Prieskumy Asociácie moderných benefitov (AMOBE) ukazujú, že pravidelné zvyšovanie hodnoty stravného predstavuje pre dve tretiny Slovákov motiváciu na zvýšenie frekvencie stravovania sa v „menučkových“ reštauráciách.

Faktom tiež je, že takmer sedem z desiatich ľudí na Slovensku znížilo frekvenciu návštev v reštauráciách práve v dôsledku rastu cien, a to bez ohľadu na región, a až 90 percent respondentov si uvedomuje, že suma na stravné nepostačuje a treba ju neustále zvyšovať. Jedlo si teda radšej pripravujú doma a nosia si ho do práce, prípadne uprednostnia nákupy potravín v obchodoch počas prestávky.

Mechanizmus určenia výšky stravného stanovuje zákon o cestovných náhradách. V zmysle zákona upravuje ministerstvo práce sumy stravného pre jednotlivé časové pásma na základe údajov od Štatistického úradu SR o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

„Zvýšenie sa vykoná, keď rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej päť percent. Ministerstvo práce opätovne zvýši sumy stravného, keď takéto údaje Štatistický úrad SR vyhodnotí a vydá,“ vysvetľuje E. Rovenská.

Miesto gastrolístkov novinka