Slováci a Poliaci ignorujú šetrenie. Neuvedomujú si, že dobré časy končia a budúcnosť je neistá

V prvom kvartáli tohto roka stúpla miera úspor domácností v eurozóne na 15,3 percenta disponibilného príjmu. Až na drobné výkyvy počas posledných dvoch rokov je možné vidieť v sporení rastový trend. Obyvateľov krajín platiacich eurom k šetreniu motivujú historicky najvyššie úrokové sadzby od vzniku spoločnej meny. Časť ľudí si tiež uvedomuje, že po prekonaní viacerých kríz v je optimálna doba na vytvorenie úspor práve teraz.

Koniec prudkého zdražovania priniesol rast reálnych platov naprieč európskymi krajinami. V domácej ekonomike je aj nízka nezamestnanosť a vysoký počet voľných pracovných miest. Pre zamestnancov je dnes oveľa ľahšie rokovať o zvýšení platov ako v minulosti. Napriek pozitívnym ekonomickým javom patria ale Slováci medzi menej sporivé národy. Domácnosti nachádzajúce sa v eurozóne si minulý rok v priemere odložili 14,4 percenta disponibilného príjmu. „Pričom na Slovensku je toto číslo takmer o polovicu menšie a dosiahlo 6,7 percenta,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy.

Pri porovnaní v rámci regiónu Vyšehradskej štvorky sú na tom horšie len Poliaci. V tejto krajine si v roku 2023 domácnosti v priemere odložili len 2,9 percenta disponibilného príjmu. Naopak Maďari aj Česi sporia o dosť viac. V prvom spomínanom štáte si domácnosti z disponibilného príjmu odložili 19,9 percenta a v druhom 18,2 percenta. Slovenské domácnosti nakoniec v tomto roku pravdepodobne ušetria o niečo viac ako vlani. Databáza Európskej komisie AMECO prognózuje zvýšenie miery úspor na 7,9 percenta a v roku 2025 mierny pokles na 7,1 percenta.

Slovákom sa oplatí začať sporiť hneď z viacerých dôvodov. Voľné finančné zdroje v objeme pár stoviek alebo tisícov eur je stále možné uložiť na termínovaný vklad s ročným úrokom 3,5 percenta. Ide o najlepšie zhodnotenie od zavedenia eura. V minulosti bola takto vysoká sadzba len pri vkladoch začínajúcich na sume 10-tisíc eur. Človek si napríklad na dvanásť mesiacov uloží 4-tisíc eur. Po uplynutí dohodnutej doby banka peniaze zhodnotí o 120 eur. Štát si z tejto sumy zoberie devätnásťpercentnú daň z príjmu a klientovi banky reálne na účet pribudne 97,2 eura.