Jedna veľká zlatá baňa, obrovská krádež, mega biznis sprostredkovateľov. Zbytočnými urážkami odštartovaná diskusia o výhodnosti poisťovania štátneho majetku. Roky trvajúci spor oprášil minister financií v rámci hľadania úspor na financovanie prudkého zvýšenia rodinných prídavkov.
„Zrušením poistenia štátneho majetku ročne ušetríme 50 miliónov eur,“ povedal Igor Matovič. Presnejšie, prípadné škody budú platené z vreciek daňových poplatníkov. Na prvé počutie nezmyselné tvrdenie má svoju logiku.
Občan verzus štát
Prvé argumenty za zrušenie poistiek sa objavili ešte v roku 2011. V tom čase ich verejne prezentoval minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Postavené boli na jednoduchom porovnaní výdavkov a príjmov.
Napríklad v roku 2010 minul štát na poistenie majetku 3 686 135 eur. Preplatenie škodových udalosti vytvorilo príjem vo výške 755 948 eur. Poistné krytie prinieslo návratnosť na úrovni 20,51 percenta. Alebo inak. Z každého jedného investovaného eura štát získal späť približne 20 centov. Tento trend potvrdzovali údaje za roky 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010.
Bežného človeka poistenie majetku chráni pred životom na ulici. Požiar rodinného domu môže v priebehu pár hodí pripraviť konkrétnu osobu o celoživotný majetok. Lenže štátu nemôžu v priebehu pár hodín zhorieť všetky budovy. Jednoducho je ich príliš veľa a sú rozmiestnené po celej krajine.
Prípadné platenie opráv priamo zo štátnej kasy môže priniesť zaujímavé úspory. Tieto úvahy štátnych úradníkov prerušil požiar Krásnej Hôrky. Následne sa prijal kompromis v podobe adresného poisťovania majetku. Cieľom bolo ušetriť peniaze, zároveň nechať poistený najviac hodnotný majetok štátu a snahy o zmenu zastavil pád vlády.
Počas predchádzajúcej dekády neuveriteľne narástli sumy zaplatené poisťovniam. Len minulý rok malo ísť podľa ministra financií o 50 miliónov eur. Pre porovnanie, v roku 2010 to bolo necelých 3,7 milióna eur. Napriek tomu sú reči o „bohapustom rozkrádaní“ viac ako prehnané.
Zbytočné urážky poisťovní
Minister financií už nie je v opozícií. Namiesto veľkohubých vyhlásení je čas konať. Prípadnú krádež vyšetriť a potrestať vinníkov. Ak sú problémom vysoké provízie sprostredkovateľov, treba buď predložiť návrh na ich reguláciu alebo prikázať štátnym inštitúciám rokovať priamo s poisťovňami.
Tiež by bolo dobré namiesto emotívnych vyhlásení predkladať argumenty. Teda rovnako ako v minulosti predložiť porovnanie peňazí zaplatených poisťovniam a následného príjmu z preplatenia škodových udalostí. „Je legitímnym právom každého vlastníka majetku rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia pred dôsledkami nepriaznivých udalostí, a teda aj o tom, či si svoj majetok poistí alebo nie,“ reaguje v stanovisku pre média Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO).
Ignorovať poistnú ochranu môžu len subjekty s dostatočne veľkými zdrojmi na obnovu zničeného majetku. Inými slovami, prípadné škody zaplatia daňový poplatníci. Až čas ukáže, či takto vzniknuté náklady budú oveľa nižšie ako platby poisťovniam. Kvôli zmenám klímy to môže dopadnúť presne naopak. Obrovské škody môžu spôsobiť v minulosti neznáme katastrofy v podobe napríklad rozsiahlych lesných požiarov alebo tornád.
- Poisťovne sú zlatou baňou pre štát
Len minulý rok prišli do štátnej pokladnice platby od poisťovní dosahujúce 166 miliónov eur. Ide o financie získané prostredníctvom dane z príjmu, dane z poistenia, osobitného odvodu z regulovaných odvetví a odvodu povinného zmluvného poistenia (PZP).