A. Settey Hajdúchová: Štát zlyhal, ak štvrtý školský rok uvádza deti a rodičov do neistoty

Celé mesiace zatvorené školy a výučba presunutá do domácich priestorov. Slovensko sa nelichotivo zapísalo do svetových štatistík, ku krajinám, kde v uplynulých dvoch rokoch zostali brány škôl zatvorené najdlhšie. Príliš dlhá dištančná výučba zasiahla do životov školákov a ich rodičov tak zásadne, že následky na rôznych úrovniach zostávajú dodnes. Začal sa nový školský rok a opäť sa začalo hovoriť aj o možnosti dištančnej výučby, tentoraz v súvislosti s energetickou krízou. Andrea Settey Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas v rozhovore pre TREND vypočítava škody, ktoré v uplynulom období spôsobili rôzne „experimenty“, ktorých opora v práve a dátach bola otázna. Vysvetľuje, prečo by sa na Slovensku o dištančnej výučbe už nemalo ani len uvažovať.

Školy sa pripravujú na výučbu v zimných mesiacoch v čase energetickej krízy. Akým najväčším výzvam čelia?

Nie je to len otázka, či budú mať dosť financií na udržanie prevádzky škôl počas zimy, ale mnohé vstúpili do začiatku školského roka s tým, že nemajú dostatok učiteľov, vychovávateľov a ďalšieho personálu. Niektoré začali školský rok tak, že spojili triedy – a to v situácii, keď v zavádzanej reforme kladieme veľký dôraz na inklúziu a individuálny prístup k deťom. Na školách chýbajú podporné tímy – asistenti učiteľov, pomocní učitelia, školskí psychológovia.

Posledné štyri školské roky je neotvorenie škôl či ich zatváranie neustálou témou, a to je veľmi vyčerpávajúce pre deti, rodičov aj učiteľov. Najskôr sme tri školské roky zatvárali školy doslova „zo dňa deň“, avizované termíny otvorenia sa takmer nikdy nestali realitou, neustále sa posúvali, školy sme „zobchodovávali“ za supermarkety, futbalové štadióny a lyžiarske pobyty.

Tento školský rok sme konečne otvorili bez pandemických obmedzení. Opäť však hrozilo, že sa školy neotvoria kvôli štrajku učiteľov, ktorý sa podarilo „zastaviť“ tiež sľubom o zvýšení platov. Ani tento sľub sa stále plne nerealizoval - podľa dostupných informácii učitelia a zamestnanci škôl vo väčšine stále nedostali sľubovaných jednorazových 500 eur a zvýšenie platov sa má udiať až v januári. Do toho prichádza ďalšia neistota v podobe vysokých cien energií, ktoré sa spája s rizikom zatvárania škôl.

Uplynulé dva roky ste pravidelne upozorňovali na nepriaznivé účinky niektorých pandemických opatrení, pre ktoré sa zásadne zasiahlo do života školopovinných detí – čo považujete spätne za najväčšie negatívum?

Opatrenia u nás dopadali najtvrdšie práve na deti a mladých ľudí - na rozdiel od dospelých boli nútení dodržiavať najprísnejšiu izoláciu, a to neúmerne dlho. Navyše boli práve deti obeťami rôznych „experimentov“, ktorých efekt na šírenie pandémie sme nemali vždy dátami potvrdený, a ktorých opora v práve a dátach bola otázna – podmieňovanie školskej dochádzky testovaním, covid pasy pre deti od 12 rokov pri vstupe na krúžky a tréningy, povinnosť testov pred letnými tábormi, prezenčné vyučovanie počas karantény len pre očkované deti a pod.

Upozorňovali ste aj na ďalšie problémy.

Na školy bola prenášaná zodpovednosť mimo ich kompetencií a bez podpory štátu (školy ako MOM-ky na testovanie deti a pod). Len pre ilustráciu – vo väčšine európskych krajín vzhľadom na poznanie a pomenovanie dopadov izolácie na deti a zatvorených škôl na jar 2020 už hľadali ďalšie školské roky cesty a riešenia, ako deti udržať v škole (zatvorenie iných zariadení a udržanie škôl do poslednej chvíle, poldenné vyučovanie, striedanie ročníkov apod.), ale aj na krúžkoch.

Po zavedení covid pasov pre mladých od 12 rokov, no často až od 16 či 18 rokov, tieto platili napríklad na hromadné športové či kultúrne podujatia pre deti a mladých ako divákov, do reštaurácii a pod. – nie však na voľnočasové aktivity detí, obzvlášť, ak prebiehali v nemenných kolektívoch. Krajinou, ktorá k deťom pristupovala najcitlivejšie bolo Švédsko, kde deti ani opakovane či zbytočne netestovali a už vôbec nie bez príznakov so zdôvodnením, že i testovanie môže byť pre deti stresujúce.