Rusko a Čína: Nevydarené manželstvo odsúdené na pokračovanie

Ruská oficiálna priorita v zameriavaní sa na Čínu je taká zjavná, že sa o nej nediskutuje a nie je potrebná expertíza. Nikto sa ani nepokúša o vytvorenie sofistikovaného partnerstva. Na export piatich či šiestich komodít nepotrebujete expertízu.

Dostať sa na ďalšiu, vyššiu úroveň, sa teraz zdá byť nemožné. Zároveň Moskva neverí, že by zo strany Pekingu mohlo hroziť niečo zlé, veď spoločne budujú „priateľstvo, ktoré nepozná limity.“

Rusko dlhodobo vnímalo Čínu ako mladšieho, menej rozvinutého brata. Je to pozostatok ešte z éry Sovietskeho zväzu, kedy to bola čiastočne pravda. Už vtedy však bola medzi nimi určitá nedôvera a dokonca ozbrojené strety.

Ten posledný dokonca súvisí s inváziou Ruska (vtedy Sovietskeho zväzu) a spriatelených krajín do Československa. Rusko vtedy zhromažďovalo armádu aj na východe a Čína bola veľmi podozrievavá, voči jeho úmyslom.

Ako podceňovaný Peking zaskočil Moskvu

V marci 1969 Čína udrela ako prvá a pri tvrdom strete na ostrove Čen-pao zabila 59 Sovietskych vojakov, zatiaľ čo sama stratila 29. Sovietsky zväz bol zaskočený a okamžite žiadal spoločné odsúdenie krajinami Varšavskej zmluvy. To sa nepodarilo, pretože Rumunsko bolo proti.

Ruský premiér sa pokúšal dovolať do Pekingu, ale nespojili ho. Keď letel z pohrebu Vietnamského vodcu Ho Čí Mina, Peking ho nepustil cez svoje územie, lietadlo muselo ísť cez Kalkatu. Až po pol roku dostala Moskva sprostredkovaný odkaz, že Mao Ce-Tung je ochotný sa rozprávať.

Sovietsky zväz Čínu podcenil ešte aj druhý krát, keď Moskva verila, že Peking bude rokovať, keďže sa bude chcieť vyhnúť väčšiemu ozbrojenému stretu. Následne bol prekvapený keď zistil, že Čína je už zmierená aj s väčšími stratami a je ochotná žiť s napätím na hraniciach, dokedy bude treba.

Sovietsky zväz pochopil, že ustúpiť musí on. Ukončil blokádu niektorých sporných území a začalo sa obdobie otepľovania vzťahov, ktoré trvá až dodnes.

Ak u starších ruských odborníkov stále prevláda sentiment starších čias a blahosklonný postoj k Číne, mladšia generácia si už dáva väčší pozor a celkový obraz Číny v Moskve sa začína postupne meniť.

Minimálne odvtedy, čo zistila, že v Euroázijskej únii sa Čína nerozpustí podobne, ako sa Nemecko rozpustilo v EÚ. To bolo len zbožné želanie Rusov, že naďalej budú mať Čínu aspoň pod čiastočnou kontrolou.

Na hrane aliancie, to je maximum