Rusko chce preniknúť za západ, ranu však môže dostať od chrbta

Rusko pri vojenských výpadoch rado argumentuje, že si berie späť len to, čo mu kedysi patrilo. Napríklad taký polostrov Krym. Podobne však môže argumentovať aj Čína, s ktorou Rusko zdieľa 4 000-kilometrovú hranicu. A tá bola kedysi veľmi horúca.

V skutočnosti je dnešný pokoj zbraní medzi Moskvou a Pekingom raritou, o niektoré hranice sa s prestávkami bojovalo po celé storočia. A taký Vladivostok Rusko spravuje „len“ posledných 150 rokov. Celý čas predtým patril Číne. Aké limity má súčasné rusko-čínske „bezhraničné“ priateľstvo?

História sa síce neopakuje, ale ponúka veľmi cenné ponaučenia. V súčasnosti je čínska rétorika voči Taiwanu veľmi ostrá a aj dobre informované tajné služby nevylučovali vojenský útok na tento ostrov.

Taiwan má čas, príležitosti sú inde

Nakoniec, Čína má oficiálny cieľ znovu sa spojiť s touto rebelskou provinciou do roku 2049. A práve v tom je pointa, Taiwan má čas. Hlavne, ak húževnatý ukrajinský odpor voči silnejším Rusom ukázal, že celá operácia by nemusela prebehnúť úplne hladko.

Konflikt na Ukrajine však vytvára inú príležitosť, ktorá sa nemusí zopakovať. Rusko svoje vojenské úsilie sústredí na Ukrajinu, zatiaľ čo svoje východné hranice má strážené čoraz slabšie.

Na prvý dáva táto myšlienka len malý zmysel. Prečo by Čína útočila na Rusko, keď tlačí na Tchaj-pej a s Moskvou má dobré vzťahy? To je druhá dôležitá pointa. Čína tlačí na Taiwan celé dekády, ale od 60. rokov nepodnikla nijakú agresiu.

Naopak, počas posledných rokov už viac krát ukázala, že nepotrebuje rozprávať, môže podniknúť rázne kroky bez varovania. Či už išlo o zrážky s Indiou, alebo v Juhočínskom mori. S Ruskom má navyše dlhodobý spor o hraničné územia. V roku 1969 sa na hraniciach bojovalo, na začiatku 21. storočia sa podpísalo niekoľko dohôd, ktoré hranice upravujú, Rusko sa vzdalo niektorých území.

Kto však má chuť na územnú expanziu, nebude hádam dodržiavať medzinárodné dohody. Rusko predsa podpísalo Budapeštianske memorandum v roku 1994. Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní a výmenou za to jej Rusko, Británia a USA poskytli bezpečnostné záruky a garanciu hraníc.

Rusko napriek tomu Ukrajinu napadlo. To isté môže urobiť Čína. Existujúce zmluvy vyhlási za neférové a môže žiadať napríklad návrat Vladivostoku a ďalších teritórií, ktoré Rusi dobili v roku 1860. Celé stáročia pritom patrili Číne.

Čína sa nevzdala svojich expanzívnych chúťok. Domácu verejnú debatu aktívne moderuje, ale nijako nekrotí tlejúce krivdy, ktoré časť Číňanov pociťuje. Nakoniec, Vladivostok je ruská vojenská aj obchodná brána do Pacifiku, ale v Číne sa toto mesto nenazve inak ako Chaj-šen-waj. Čínsky ľud nezabudol.

Nové červené slnko nad Čínou