Ruská ekonomika je horúca, ale inak, ako by chcel Putin. Ani krajiny BRICS rubeľ nezachránia

Aj keď v Moskve nie je cítiť, že krajina je vo vojne, v domácej ekonomike to už cítiť je. Posledné posilnenie dolára zvýraznilo problémy viacerých ekonomík sveta, najviac ruskej. Vojnová mašinéria v krajine štartuje infláciu, ktorá môže byť omnoho vážnejšia, ako tá na Západe.

Prepad rubľa

Pár hodín po začiatku vojny na Ukrajine sa hodnota ruského rubľa prepadla pod úroveň 120 za jeden americký dolár. Centrálna banka okamžite reagovala a zvýšila úrokové sadzby na 20 percent a vláda zaviedla opatrenia na zastavenie odlivu kapitálu.

Pri vysokej cene rope a nedostatku zemného plynu panika netrvala dlho a situácia sa otočila, keď sa v júni minulého roka americký dolár predával za menej ako 50 rubľov. Nie je náhoda, že to bolo v čase vrcholu globálnej inflácie a obáv o nedostatok komodít.

Tie časy sú však už dávno preč. O viac ako rok neskôr sa ruský rubeľ opäť dostal nad úroveň sto voči doláru. Inak povedané, rubeľ má rovnakú hodnotu ako jeden americký cent. Tentokrát ho zachrániť nebude také jednoduché.

Menový hladomor

S úmyslom stabilizovať rubeľ, ruská centrálna banka na svojom mimoriadnom utorkovom zasadnutí skokovo zvýšila úrokové sadzby z 8,5 percenta na 12, no jeho vyhliadky nie sú pozitívne.

„Dovoz sa dostal na predvojnovú úroveň, len teraz dovážame všetok spotrebný a priemyselný tovar z Číny, Turecka, Strednej Ázie a Spojených arabských emirátov, nie zo Západu. Stále za to musíme platiť v nejakej mene, ale nikto nechce ruble,“ povedal Vladimir Milov, bývalý námestník ministra energetiky, ktorý teraz z exilu oponuje Kremľu. „Do krajiny prichádza veľmi málo meny, takže nastal menový hladomor.“

Nedá sa mať všetko – viesť vojnu, aj mať stabilnú menu. Kým bola cena komodít vysoko, Rusko malo otvorený prístup na západné trhy a sankcie neboli v platnosti, rubeľ bol silný. V druhom kvartáli však export tovarov a služieb klesol o vyše 30 percent, no import vzrástol o 35 percent.

Import ťahá vojnový dopyt štátu financovaný uvoľnenou fiškálnou politikou. Je jedno, ako vysoko budú úrokové sadzby, ak štát nezníži svoje vojnové výdavky, inflácia bude rásť. Ruská ekonomika prežíva podobnú paralelu ako Západ pri covide, avšak s tým rozdielom, že západné krajiny financovali spotrebu domácností, nie ministerstva obrany.

Nárast inflácie

V júli dosiahla inflácia v Rusku úroveň 4,3 percenta a presiahla cieľ centrálnej banky. Ku konca roka by mala vzrásť nad päť percent a nad sedem percent v roku budúcom. Centrálna banka po invázii na Ukrajinu a odznení prvotných problémov s rubľom znížila úrokové sadzby na 7,5 percenta, aby podporila ekonomický rast, čo infláciu pomohlo zvýšiť.

Opäť vznikla podobná situácia ako počas covidu. Na ruskom trhu nastala výrazná disproporcia medzi dopytom a ponukou, keď dopyt ťahá štát, no ponuka je obmedzená nedostatkom pracovnej sily. Ten vznikol v dôsledku masovej mobilizácie.

Ekonomika sa tak stala „horúca“ – dopyt prevalcoval výrobné či importné kapacity. Navyše ho podporil silný rast úverovej aktivity. Výsledkom je nadbytok rubľov voči zmenšujúcemu sa toku exportných prebytkov.  

Prebytok obchodnej bilancie za prvých sedem mesiacov roka poklesol o 85 percent. Hoci je stále kladný, nestačí to. Sofja Donecová, hlavná ruská ekonómka moskovskej investičnej banky Renaissance Capital, uviedla, že rubeľ „má tendenciu byť stabilný, keď je prebytok bežného účtu okolo päť miliárd dolárov a viac“. V júli sa prebytok znížil na 1,8 miliardy dolárov.

Únik kapitálu