Riziko budúceho bankrotu Slovenska je vysoké, varujú odborníci aj EÚ. Politici na to nedbajú

O päťdesiat rokov bude výška slovenského verejného dlhu 360 percent HDP. Vyplýva to z trendov vývoja verejných financií, ktoré zmapovala nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Minulý rok pritom záväzky Slovenska dosiahli „len“ 57,8 percenta HDP. V nasledujúcich dekádach však príde ku kritickému rastu výdavkov najmä v troch oblastiach: dôchodkovom systéme, zdravotníctve a službách spojených so starostlivosťou o starších obyvateľov.

Len tieto tri oblasti zhoršujú v medziročnom vyjadrení dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 2,8 percenta HDP. Ide o dlhodobý pohľad pre rozpätie rokov 2026 až 2072. Celkovo je problémové dlhodobé udržanie výdavkov v objeme 5,5 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch ide o sumu 6,6 miliardy eur. Inými slovami, Slovensko minulý rok hospodárilo s dvojpercentným deficitom, ale na dlhodobo udržateľné verejné financie bol potrebný prebytok 3,5 percenta HDP.

Nefér hra rozpadnutej koalície

Nedostatok finančných zdrojov sa od vzniku republiky rieši zvyšovaním dlhov. Na presadenie nepopulárneho šetrenia naberú politici málokedy odvahu. „Reforma prvého piliera dôchodkového systému prispieva ku zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosť o 0,8 percenta HDP,“ konštatuje RRZ v najnovšej správe o stave verejných financií. V tomto prípade je najväčším rizikom pomalý nástup pozitívnych zmien. Zvyšovanie veku odchodu do penzie začne citeľne šetriť verejné výdavky až koncom dekády.

„Naopak, zavedenie rodičovského dôchodku a vznik nároku na predčasný dôchodok po štyridsiatich odpracovaných rokoch zvýši výdavky Sociálnej poisťovne a zhoršuje dlhodobú udržateľnosť okamžite,“ dodáva RRZ. V realite môžu nakoniec zostať v platnosti len opatrenia zvyšujúce výdavky, pretože ľavicová opozícia reformy odmieta. „V prípade účasti v nasledujúcej vláde zrušíme postupné zvyšovanie veku odchodu do penzie a opäť zavedieme dôchodkový strop,“ v rámci prebiehajúcej volebnej kampane pravidelne sľubuje predseda Smeru-SD Robert Fico.

Najsilnejšia opozičná strana týždenníku Trend neodpovedala na otázku, ako plánuje vykryť spôsobený finančný výpadok a nepriviesť Slovensko do bankrotu. V minulosti mala snahu znižovať deficit najmä prostredníctvom zvyšovania daní a poplatkov.

Opoziční aj koaliční politici hrajú s voličmi nefér hru. Rečami o neustálom zvyšovaní výdavkov vytvárajú falošný obraz prosperujúcej krajiny. Zároveň prijímanie nepríjemných opatrení nechávajú na pleciach svojich nástupcov. Nejde pritom len o spomínané nepopulárne zmeny v dôchodkovom systéme.

Na ozdravenie slovenských verejných financií je v najbližších troch rokoch potrebné prijať opatrenia za štyri miliardy eur. K takémuto záveru prišla poverená vláda Eduarda Hegera v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026. Napriek tomu sa tento rok konsolidovať nebude a zvyšovanie daní v kombinácií so znižovaním výdavkov ostane na pleciach budúcej vlády. „V kríze musí vláda pomáhať a v dobrých časoch šetriť,“ stroho konštatoval E. Heger.

Vysoké riziko bankrotu