Riziká otvorenia pracovného trhu: Nižšie mzdy pre menej vzdelaných a zneužívanie systému

Európska únia dlhodobo čelí nedostatku pracovnej sily vinou kombinácie viacerých faktorov. V bohatých štátoch ľudia žijú čoraz dlhšie, čo zvyšuje dopyt po službách spojených s opaterou starších osôb a vytvára výrazný tlak na zdravotníctvo. Bohaté ekonomiky zároveň generujú veľké množstvo pracovných príležitostí. Len na Slovensku bolo v apríli 2024 voľných viac ako 87-tisíc pracovných miest, čo motivuje vládu k otváraniu pracovného trhu pre ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Z čisto ekonomického hľadiska je toto riešenie výhodné. Obsadenie voľných pozícií môže podporiť rýchlejší rast hrubého domáceho produktu a štát môže získať viac peňazí na daniach a odvodoch. Napríklad zamestnanie 10-tisíc ľudí za priemernú mzdu 1 569 eur prinesie štátu takmer 9,5 milióna eur mesačne. Za rok by toto číslo dosiahlo takmer 114 miliónov eur. Obsadenie len polovice voľných pracovných miest by mohlo krajine priniesť stovky miliónov eur, ktoré sa dajú využiť napríklad na financovanie trinástych dôchodkov.

Riziko zneužitia systému

Hoci väčšina štúdií sa zhoduje, že prisťahovalci do sociálneho systému viac prispejú, než si z neho vezmú prostredníctvom dávok, určité riziko zneužitia systému naznačujú dáta od Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Zaujímavé sú najmä údaje o zamestnanosti z minulého roku, ktoré ukazujú, koľko percent ľudí vo veku od 20 do 64 rokov v jednotlivých skupinách je zamestnaných. Vo väčšine štátov sú na prvom mieste prisťahovalci z iných členských krajín, nasledovaní miestnym obyvateľstvom a na poslednom mieste cudzinci z krajín mimo Európskej únie.

Medzi výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo, patria krajiny ako Česko a Poľsko, kde je zamestnanosť cudzincov vyššia ako miestneho obyvateľstva. Prispievajú k tomu hlavne dva faktory: v týchto štátoch je veľké množstvo Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou a snažia sa okamžite zamestnať. Zároveň je v spomínaných krajinách dosť náročné žiť len zo sociálnych dávok.

Pohľad na štatistiku miery nezamestnanosti je mierne odlišný. Vo väčšine krajín je najnižšia u miestneho obyvateľstva. Nasledujú cudzinci pochádzajúci z iných členských štátov. Najvyššia nezamestnanosť je u prisťahovalcov z krajín mimo Európskej únie. Obrovským problém s tým má napríklad Švédsko, kde je bez práce každý piaty prisťahovalec a pravdepodobne za to môže štedrý sociálny systém. Nezamestnanosť ľudí pochádzajúcich z krajín mimo EÚ je na dvojciferných úrovniach až v dvanástich členských štátoch.

Slovenská zamestnanosť

Za slovenskú ekonomiku sú k dispozícii len údaje za rok 2022. Počas neho bola najväčšia zamestnanosť cudzincov z krajín mimo EÚ práve na Slovensku. Konkrétne dosiahla 84,7 percenta. Údaje o nezamestnanosti takýchto ľudí nie sú k dispozícii za žiadny rok. Napriek tomu to vyzerá, že Slovensko zatiaľ nemalo problém so zamestnávaním cudzincov.

Pozor na mzdy