Rekordne drahý plyn zatlačil euro pod hodnotu dolára

Hodnota spoločnej meny eurozóny klesla po prvý krát za posledných 20 rokov pod hodnotu jedného dolára. Prielom pod symbolickú úroveň 1 dolár (teda pod paritu) bol na spadnutie už v júli, vtedy však euro pokles tesne odvrátilo.

V pondelok 22. augusta však obchodníci rezignovali a pustili euro dole. Na takejto nízkej úrovni nebola spoločná mena od decembra 2002. Vtedy bojovala o dôveru sveta, keďže bankovky a mince eurozóny len začínali svoju púť na trhu a nie každý bol presvedčený, či eurozóna prežije.

Euro ako mena nakoniec aj vďaka odhodlaniu politikov a ECB prežila do dnešných dní. Ani počas gréckej krízy či obáv o rozpad eurozóny však nepadlo euro tak hlboko. Teraz totiž prišla situácia, kedy sú politici aj ECB bezbranní.

Nové maximá na plyne, nové minimá na eure

Prielom pod paritu nenastal totiž náhodou. V ten deň totiž ohlásil ruský Gazprom neplánovanú údržbu plynovodu Nord Stream 1, ktorá sa má konať na prelome augusta a septembra 2022 a má trvať tri dni. Pritom už v júli sa realizovala plánovaná 10-dňová údržba.

Údržba na plynovode je bežná vec, vzhľadom na udalosti posledných mesiacov však dostáva úplne nový rozmer. V prvom rade, plynovod v čase prevádzky funguje len na 20 percent kapacity. Pravidelné odstávky tok plynu ďalej znižujú. Zima sa blíži a nie všetky krajiny majú dosť plynu na zimu.

Aké je prepojenie medzi plynom hodnotou eura

Nedostatok zemného plynu zvyšuje jeho cenu a poháňa nahor aj ceny elektrickej energie. Blízkosť vojny, vysoká inflácia a vysoké ceny energií spomaľujú hospodárstvo eurozóny a z toho dôvodu hodnota spoločnej meny eurozóny klesá. Obchodníci sú presvedčení, že vysoké ceny energií spôsobia recesiu v eurozóne a jej hospodárstvo je vo väčšom nebezpečí ako napríklad v prípade USA. Svoju rolu hrajú aj relatívne nízke úroky v eurozóne oproti iným krajinám, ale vývoj cien energií má teraz väčší vplyv. Preto k prepadu eura došlo po vyhlásení Gazpromu a následnom raste cien plynu.

Pozornosť smeruje hlavne na najväčšiu ekonomiku eurozóny – na Nemecko. Berlín urobil obrovský kus práce a znížil svoju závislosť na ruskom plyne na polovicu, z 55 percent na 27 percent. Táto posledná štvrtina je však pre bývalého najväčšieho klienta Gazpromu veľmi potrebná.

Kúrenie v domácnostiach aj pohon priemyslu sú postavené na plyne, až 37 percent energie pochádza práve z tohto zdroja. Nemecko potrebuje naplniť zásobníky a bolo na dobrej ceste dosiahnuť tento cieľ. Momentálne sú plné na 80 percent, hoci toky ruského plynu boli minimálne.

Do Nemecka vedú tri plynovody, Yamal je už odstavený, Bratstvo prináša plyn hlavne pre Slovensko a ďalej do Rakúska či Nemecka. Ostáva teda len Nord Stream 1, ktorý ak bude odstavený nadobro, Nemecko zásobníky nenaplní. A práve v tomto spočíva hlavné riziko.