Putin stále uberá Slovákom plyn. EÚ je čoraz viac ostražitá, v hre je uhlie i prídelový systém

Načo Slovensko doteraz potrebovalo toľko ruského plynu, keď mu pokles jeho dodávok o polovicu vraj nespôsobí žiadne problémy? A prečo sú v Nemecku a v Rakúsku politici v panike a pripravujú dokonca návrat k uhoľnej politike, ale tí slovenskí tvrdia, že všetko je v najlepšom poriadku?

Aspoň takto pozitívne vyznievajú vyhlásenia politikov Hegerovej vlády na margo zníženia dodávok plynu. Možnosti sú také, že buď sa na situáciu veľmi dobre a prezieravo pripravili, alebo si neuvedomujú dôsledky daného stavu.

Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom navyše 20. júna 2022 pokračuje vo výraznom krátení dohodnutých dodávok zemného plynu pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Otázkou ostáva, do akej miery je ich optimizmus na mieste.

Hegerovo vláda „chlácholí“, Nemci panikária

Rusko odmietlo ponuku Ukrajiny na rezerváciu väčšej tranzitnej kapacity cez jej územie, aby tým kompenzovalo znížené toky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 do Nemecka, uvádza najnovšia správa agentúry Bloomberg. A tak priškrcuje kohútiky postupne ďalším krajinám EÚ, ako to urobila napríklad Poľsku, Bulharsku, Fínsku i Dánsku. Zdôvodňuje to poruchou turbíny, ktorá je na generálnej oprave v Kanade, európski lídri to vidia ako jasné politické rozhodnutie.

Všetko závisí na tom, ako sú jednotlivé krajiny na situáciu s obmedzovaním či rovno zastavením dodávok plynu z Ruska pripravené. Najnovšie sa „vyplašili“ viaceré európske štáty a pripravujú sa na najhoršie možné scenáre, ak ich ruský Gazprom jednoducho vypne.

Nemecku sa od začiatku vojny na Ukrajine podarilo znížiť podiel ruského plynu na celkovej spotrebe z 55 na 35 percent vďaka zvýšeniu dodávok z iných krajín, napríklad z Nórska a Holandska, rovnako ako dovozom skvapalneného plynu (LNG). Napriek tomu, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck zavelil k výrazným úsporám v spotrebe, uviedla agentúra DPA.

Po obmedzení dodávok ruského plynu je situácia v krajine napätá a R. Habeck chce reagovať prednostne, kým začne nová zimná vykurovacia sezóna. Výpadok plynu pri výrobe elektrickej energie budú kompenzovať uhlím.

„Budú sa viac využívať uhoľné elektrárne,“ cituje z vyhlásenia ministerstva hospodárstva agentúra AFP, podľa ktorej je toto rozhodnutie obratom pre súčasnú koaličnú vládu, ktorá sľúbila, že uhlie na výrobu energie prestane do roku 2030 využívať.

„Je to ťažké, ale v tejto situácii je jednoducho potrebné znížiť spotrebu plynu,“ konštatoval R. Habeck. V priemysle sa potom má podporiť plnenie zásobníkov. Spolková vláda na tento účel poskytne miliardy eur.

Stav núdze chcú zaviesť Taliani

V podobnej situácii ako Nemecko sa ocitlo aj Rakúsko. Rakúska vláda sa 19. júna dohodla so spoločnosťou Verbund na konverzii rezervnej plynovej elektrárne Mellach tak, aby mohla vyrábať elektrinu z uhlia, ak by obmedzené dodávky plynu z Ruska vyústili do energetickej núdze, uviedla agentúra Reuters. Pred prestavbou na plyn išlo o poslednú rakúsku uhoľnú elektráreň.

Rovnako aj Taliansko chce tento týždeň vyhlásiť zvýšený „stav pohotovosti“. Núdzový výbor sa zíde 21. júna. Stav pohotovosti spustí sériu opatrení zameraných na zníženie spotreby, vrátane prideľovania plynu vybraným priemyselným užívateľom podľa existujúcich zmlúv, zvýšenia výroby v uhoľných elektrárňach a tiež požiadavke na väčší dovoz plynu od iných dodávateľov podľa existujúcich zmlúv.

Existujúci taliansky protokol o stave núdze počíta s tromi štádiami, od stavu predbežnej pohotovosti, ktorý bol zavedený koncom februára po začatí vojny, cez stav pohotovosti a následne stav núdze. Ten, zdá sa, bude realitou ešte túto letnú sezónu.