Prijať Ukrajinu do EÚ? Nejde o vojnové zásluhy, siahať po ekonomických skratkách môže byť risk

Uchádza sa o členstvo v Európskej únii a pred pár dňami aj podal oficiálnu žiadosť. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj podpísal dokument, v ktorom sa uvádza, že „krajina sa uchádza o členstvo v Európskej únii v rámci špeciálnej procedúry“.  Do EÚ môže vstúpiť akákoľvek európska krajina, ktorá splní kritériá a ktorej prijatie súčasní členovia EÚ odsúhlasia.

Viaceré štáty na túto možnosť, aj keď podali žiadosť, čakajú už dlhé roky. Nie každý záujemca sa členom EÚ skutočne aj stane. Aktuálne je to sedem krajín, ktoré zmietajú ich súčasné spoločenské, ekonomické či historické problémy, aj keď určite nie také vážne ako je súčasná ťaživá rusko-ukrajinská kríza.

Najnovšie žiadosť podalo 2. marca 2022 aj Gruzínsko s tým, že  „okamžite" požiada o členstvo v  EÚ, oznámila tamojšia vládnuca strana Gruzínsky sen. Správu priniesla agentúra AFP.   Rozhodnutie predniesol predseda Gruzínskeho sna Irakli Kobachidze. 

Prezidenti ôsmich členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, sú za urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ. Hovoria, že treba dať Ukrajine aspoň štatút kandidátskej krajiny. Ostatné štáty zatiaľ túto otázku nechávajú otvorenú a k výzve ostatných sa ešte nepripojili. Brusel roky tvrdí, že mnohé procesy sa nedajú urýchliť a stať sa európskym členom nie je vôbec jednoduché. 

„Pre krajinu, ktorá je momentálne vo vojnovom konflikte a má 40 miliónov obyvateľov, to nebude otázka zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac,“ uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus  pre spravodajstvo televízie Markíza.

Vstup Ukrajiny musí schváliť všetkých 27 členských štátov, niektoré dokonca aj referendom. Ďalšie štáty môžu celý proces „zhatiť“ napríklad vetom. Dnes už je úplne jasné, že to nebude jednoduchý proces.

Mnoho kritérií, ktoré rozhodujú

„Vstup do EÚ je náročný a dlhodobý proces, v rámci ktorého nová krajina musí splniť viacero kritérií, najmä ekonomických, ale i legislatívnych a politických. Ich splnenie sa priebežne kontroluje a vyhodnocuje, pričom aj ich dosiahnutie nemusí znamenať automatické členstvo, keďže to musí v závere ratifikovať každý členský štát,“ objasňuje konateľ spoločnosti Gemini Group Ján Hámorník.

V oblasti ekonomických kritérií ide podľa neho najmä o dosiahnutie cenovej stability, zdravých a udržateľných verejných financií, stability výmenného kurzu i dlhodobých úrokových sadzieb.

„V oblasti legislatívnych podmienok je nevyhnutné, aby boli vnútroštátne právne predpisy pristupujúcej krajiny v súlade s legislatívnym prostredím na úrovni EÚ. Okrem týchto dvoch kľúčových oblastí sa vyžadujú aj určité spoločné politické postoje novej krajiny s EÚ,“ dodáva J. Hámorník. 

Samotná Ukrajina si je pochopiteľne vedomá, že ekonomické a legislatívne podmienky nespĺňa a ešte veľmi dlho spĺňať nebude. Toho si je vedomá aj EÚ a jej členské krajiny.

„Súčasnou hlavnou vstupnou bránou do EÚ je vojnový konflikt, a teda spoločný postoj proti Rusku. Je preto otázne, či súčasná tragická situácia na Ukrajine dokáže eliminovať ostatné kľúčové podmienky v ekonomickej a legislatívnej oblasti a dostať krajinu do EÚ,“ poznamenáva J. Hámorník.

Problém podľa neho je, že toto nezosúladené prostredie by mohlo spôsobiť problémy jednak samotnej Ukrajine a  v budúcnosti aj celej EÚ.  Vytvorilo by to zároveň nebezpečný precedens vo vzťahu k existujúcim kandidátskym krajinám, ktoré sa už pomerne dlhé obdobie snažia dostať do EÚ. Aj z tohto dôvodu sú zrejme mnohé krajiny EÚ opatrné. 

Rusko-ukrajinský konflikt na pôde EÚ

Pred vstupom do EÚ musí každá kandidátska krajina zladiť svoj právny poriadok s tým, ktorý platí v EÚ. Nie je to nejaká nezmyselná byrokratická požiadavka, ale úplne logický krok.

Keď má spoločný európsky trh fungovať, musia platiť rovnaké pravidlá pre všetkých. Aj preto zlaďovanie legislatívy trvá roky, rovnako to bolo aj pred vstupom Slovenska do EÚ. 

Súčasná situácia nie je pre Ukrajinu vo vojnovom stave jednoduchá. Ľudsky je to veľká tragédia, ktorá stojí mnoho obetí a finančných strát, preto ju treba čím skôr mierovo skončiť. Formálne však nič nebránilo ukrajinskej žiadosti o vstup do EÚ. Jej záujem o členstvo nie je nový, žiadosť o členstvo podala legitímna ukrajinská vláda, hovorí Radovan Geist, analytik a vydavateľ portálu Euractiv.

Problém je, že Ukrajina nemá pod kontrolou časť svojho územia pre súčasný ukrajinsko-ruský konflikt. Nie je to však úplne bezpredcedentná situácia, s podobnou sa svojho času stretli aj iné krajiny.

„Cyprus sa stal kandidátskou krajinou napriek tomu, že sever ostrova kontrolovali separatisti s podporou tureckej armády, v tomto stave sa stal v 2004 aj členom Európskej únie. Samozrejme Ukrajina je dnes vo vojne, je napadnutá Ruskom s podporou Bieloruska. No žiadosť o členstvo a prípadné udelenie statusu kandidátskej krajiny nie sú to isté ako vstup do EÚ,“ objasňuje R. Geist.

Prístupový proces trvá podľa neho niekoľko rokov. Udelenie kandidátskeho statusu by však bolo dôležitým symbolickým krokom a signálom, že Ukrajina má perspektívu stať sa členom EÚ.

Niekoľko záujemcov stále len čaká

EÚ to s procesom rozširovania myslí vážne. Svedčia o tom v poslednej dobe aj rôzne kroky krajín.. Otázkou zostáva, či skôr len na papieri, alebo aj v realite, keďže mnohé krajiny čakajú na vstup už  dlhé roky. Štátom strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do únie v roku 2004, to trvalo deväť až desať rokov. 

„V súčasnosti má kandidátsky status päť krajín. Turecko, ktoré požiadalo o členstvo v roku 1997, je kandidátom v podstate len formálne. V súčasnej politickej situácii nemá šancu uzavrieť prístupový proces. Autoritársky režim prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana neplní základné politické kritériá, prístupové rokovania fakticky zastali,“ konštatuje R. Geist.

Medzi záujemcami o vstup do EÚ figurujú v súčasnosti krajiny západného Balkánu, a to Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko. Ich prístupové rokovania podľa analytika formálne pokračujú, no proces pokračuje veľmi pomaly.  „Uzavretie prístupových rokovaní s ktoroukoľvek z týchto krajín nie je v najbližších rokoch pravdepodobné,“ spresňuje analytik Euroactivu.

Ďalšie dve krajiny západného Balkánu – Bosna a Hercegovina a Kosovo majú záujem o členstvo, no nie sú kandidátske krajiny. V minulosti sa podľa analytika na vstup pripravoval aj Island, no po politických zmenách prístupový proces zastavil a v 2015 požiadal, aby nebol považovaný za kandidátsku krajinu.

Želanie európskej perspektívy Ukrajine

Zo zahraničia sa ozývajú hlasy, že napriek jednoznačnej veľkej podpore Ukrajine nemôže EÚ robiť gestá, ktoré by ju takpovediac z dlhodobého hľadiska poškodili. Môže sa stať členskou krajinou – raz, za mnoho, mnoho rokov, píšu svoj názor české Hospodárske noviny (hn.cz). 

„Prijať ju prednostne do EÚ, úplne umelo, by bolo krajne nebezpečné. EÚ, zásadný nástroj pre spoluprácu, prosperitu a stabilitu v Európe by to oslabilo, rozhádalo, stala by sa ešte viac neakceschopnou. To nie je v záujme žiadneho z jej členov. A nie je to predsa ani v záujme Ukrajiny,“ kriticky spresňuje portál hn.cz.

Je úplne evidentné, že Ukrajina s vysokou mierou korupcie, zaostalou ekonomikou, sieťou mocných oligarchov alebo chaotickou politikou tieto kritériá ani náhodou nespĺňa. Ukrajinci sú hrdinovia, ale byť hrdinom medzi vstupné kritériá do EÚ nepatrí, uvádza český portál.

Analytik R. Geist podotýka, že problém v týchto oblastiach má stále aj Slovensko. Potenciálne kandidátskou krajinou je podľa neho Bosna a Hercegovina, ktorá má vážne vnútorné politické a bezpečnostné problémy.

„Keď v roku 1997 Komisia odporučila priznať Bulharsku status kandidátskej krajiny, jej HDP vzťahujúce sa na jednotlivca bolo okolo 1360 amerických dolárov. Nemecké bolo desaťkrát vyššie (13 600 dolárov na hlavu). Prístupový proces k EÚ, prehlbovanie ekonomickej a politickej integrácie môže kandidátskym krajinám riešiť hlboké hospodárske a politické problémy,“ spresňuje  R. Geist.

Zároveň ale členstvo v EÚ problémy uvedených krajín nevyrieši. Ponúka príležitosť vytvoriť zdravú a udržateľnú ekonomiku, fungujúci právny štát a silné demokratické inštitúcie. Miera využitia týchto príležitostí je najmä v rukách vlády príslušnej krajiny, podotýka analytik.

„Nehovoríme tu o tom, či môže Ukrajina vstúpiť do EÚ zajtra či počas tohto roka, ale o získaní kandidátskeho statusu. Ak si odmyslíme ruskú agresiu, ktorá sa začala už anexiou Krymu a podporou separatistov na východe Ukrajiny. Tá sa mohla po februári 2014 výrazne priblížiť k EÚ,“ približuje svoj názor R. Geist.

Aj ostatní môžu mať podobné nároky

V súčasnosti Ukrajina zatiaľ nemá štatút kandidátskej krajiny, tak ako krajiny pred ňou, ktoré si celým procesom už prešli. Otázne je, či ho naozaj získa, keďže krajiny EÚ v tom nie sú zatiaľ jednotné.

Nerešpektovanie pravidiel vstupu do EÚ by zároveň vyvolalo otázku záväznosti a validity pravidiel fungovania celej EÚ, čo by mohlo spôsobiť narušenie je stability do budúcnosti, zamýšľa sa konateľ spoločnosti Gemini Group.

 „Ak sa v súčasnosti hovorí o akejsi špeciálnej procedúre plnohodnotného členstva, väčšiu racionalitu by dávalo otvorenie diskusie o určitom špeciálnom postavení Ukrajiny v EÚ, prípadne aj iných štátov v budúcnosti, ktoré budú ohrozené podobným konfliktom,“ dodáva M. Hámorník.

Toto postavenie by danej krajine zaručovalo presne vyšpecifikované limitované práva a povinnosti, ktoré by riešili jej núdzový stav. Ten by im garantoval rýchly prístupový proces bez prieťahov, avšak pri plnom splnení prístupových podmienok. Ako odborník, najmä na čerpanie dotácií z EÚ, si J. Hámorník v súčasnosti nevie predstaviť efektívne čerpanie štrukturálnych fondov z EÚ.

„Slovensko sa trápi s nízkou mierou čerpania už vyše 15 rokov, to nerátam obdobie trvania predvstupových fondov. Na zmysluplné minutie veľkého balíka financií vo forme dotácií musí mať krajina vybudovaný silný a funkčný administratívny a inštitucionálny aparát s nízkou mierou korupcie a vysokou mierou kontroly, v opačnom prípade bohužiaľ nepôjdu financie tam, kam majú,“ spresňuje na záver konateľ.

Jednotlivé vlny rozširovania Európskej únie za posledné roky

Krajiny už zaradené do EÚ

2013: Chorvátsko

2007: Bulharsko a Rumunsko

2004: Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko

1995: Fínsko, Rakúsko a Švédsko

1986: Portugalsko, Španielsko

1981: Grécko

1973: Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo

Súčasný stav rozširovania EÚ

Začiatok prístupových rokovaní  

Srbsko – január 2014

Čierna Hora – jún 2012

Turecko – október 2005

Albánsko – marec 2020

Severné Macedónsko  – marec 2020

Potenciálni kandidáti

Bosna a Hercegovina – podpísaná dohoda o stabilizácii jún 2008, platnosť od júna 2015, žiadosť o vstup apríl 2016

Kosovo – podpísaná dohoda o stabilizácii júl 2014, platbnosť od apríla 2016 

Prameň: consilium.europa.eu, EÚ, spravodajstvo RTVS

Ďalšie dôležité články