Sviatok práce oslávia slovenskí poslanci čulou aktivitou. Na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína druhého mája, je pripravených takmer dvesto vládnych a poslaneckých návrhov zákonov. Po tom, ako predseda parlamentu Boris Kollár oznámil, že septembrová schôdza pravdepodobne nebude, sa politická kampaň prísť s čo najpopulistickejším zákonom prenesie do parlamentu už v máji.
Poslanecké cunami
Bude sa na čo tešiť – od Matovičových 500 eur za volebnú účasť, cez návrh regulácie ziskových prirážok maloobchodných reťazcov od Smeru a Hlasu, cez Čepčekove návrhy zákazu predaja alkoholických nápojov na benzínových staniciach. A netreba zabudnúť aj na návrhy, ktoré sa odsunuli z minulej schôdze, ako je napríklad zákaz nedeľného predaja.
Výpočet bizarných nápadov nie je konečný a do volieb môžu obyvatelia Slovenska očakávať ďalšie návrhy, s väčším či menším potenciálom na úspech, a s rovnako neistým vyčíslením, čo vlastne budú stáť.
Ak sa v posledných rokoch legislatívny proces na Slovensku zhoršoval, po parlamentných voľbách sa stal chaotickým. Pri väčšine návrhov sa poslanci už ani neunúvajú priložiť doložku vyčíslenia vplyvov. Tie pre nich nie sú podstatné. Pre krajinu ale sú. S tým, ako sa marketing rozdávania štátnych zdrojov stal hlavnou politickou zbraňou, zdravie verejných financií už takmer nikoho nezaujíma.
Najmä nie bývalého ministra financií Igora Matoviča, ktorý opäť raz prišiel s ďalším veľkým návrhom, ako pomôcť ľuďom v núdzi. „Ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, vedia, že spoločnosť ich za roky venované výchove detí odmení tým, že budú mať výrazne nižšie platy ako muži a ženy bez detí. Naším návrhom zákona preto chceme napraviť túto krivdu tým, že matky detí do 15 rokov nebudú platiť zo svojej mzdy daň z príjmu,“ uviedol predseda OĽaNO. Ale tam to nekončí a podobnú výhodu získajú aj mladí ľudia, keď zákon takisto oslobodzuje od platenia dane z príjmu mladých ľudí do dovŕšenia 25 rokov. „To znamená, že mladí ľudia budú môcť od 15 rokov počas nasledovných desiatich rokov pracovať bez platenia dane z príjmu, čo bude motivovať mladých ľudí zostať žiť a pracovať na Slovensku“.
Politickí skrachovanci cítia, že prichádza posledná šanca ukázať sa. Našťastie, pravdepodobnosť, že v aktuálne rozdrobenom parlamente prejde väčšina najbombastickejších nápadov, je nízka. To však neznamená, že nemôžu uspieť mnohé nezodpovedné, neprediskutované a nevyčíslené zákony.
Koniec-koncov to ukázalo aj prijatie opätovného naviazania príplatkov za prácu počas víkendov a sviatkov na minimálnu mzdu. Prešlo napriek tomu, že sa predtým všetci relevantní účastníci dohodli na opaku a tripartita historicky súhlasila s navýšením minimálnej mzdy. Podobných prekvapení môže prísť viacero, keďže v existujúcom chaose poslanci rýchlo skĺznu k zákulisným dohodám o vzájomnej podpore svojich predvolebných zákonov.
Historický úpadok
Slovensko to bude bolieť. Už teraz to cíti, hoci mnohí, ako napríklad súčasný premiér Eduard Heger, tvrdia, že všetko ide po správnej ceste. Za to zlé môžu vraj bývalé vlády. Economist ale ukazuje, že to nie je pravda.
Kým dlhodobá ekonomická trajektória Slovenska je voči ostatným bývalým socialistickým krajinám negatívna, atraktivita domáceho podnikateľského sektora utrpela počas Hegerovej vlády šok. Minulý týždeň prišiel Economist Intelligence s hodnotením krajín podľa zmeny podnikateľského prostredia za posledný rok. V tejto kategórii vyčnieva Slovensko, ktoré sa stalo štvrtou krajinou sveta s najväčší poklesom v rebríčku meraného od druhého kvartálu minulého roka.
Najlepším miestom pre podnikanie je Severná Amerika a západná Európa. Tomuto celku dominuje Kanada, Dánsko, Spojené štáty, Švajčiarsko a Švédsko. Práve severská krajina je jedným z najväčších skokanov rebríčka, keď v ňom vzrástla o šesť miest pre svoju schopnosť prispôsobiť sa technologickým a environmentálnym trendom. Ešte väčším skokanom sa stalo Belgicko, ktoré sa môže hrdiť „robustným inštitucionálnym rámcom, podporou politiky orientovanej na biznis a vysoko kvalitnou infraštruktúrou“.
Na druhej strane rebríčka, čiže krajinou s najväčším prepadom v celom regióne Severnej Ameriky a Európy, a to až o sedem miest, sa stalo Slovensko. To predstavuje opak všetkého, čo Economist Intelligence vyzdvihol na Belgicku a Švédsku. Domáci pozorovateľ vidí kontinuálne oslabovanie inštitucionálneho rámca, absenciu akejkoľvek propodnikateľskej politiky či neschopnosť reagovať na aktuálne globálne výzvy. K tomu sa na Slovensku pridávajú riziká spojené s financovaním biznisu pri agresívnej monetárnej politike ECB, narušením globálnej dodávateľskej siete a vysokej energetickej závislosti priemyslu.
Úpadok podnikateľského prostredia je predstihovým indikátorom úpadku bohatstva krajiny. Je to biznis, ktorý tvorí hodnoty a štát ho iba prerozdeľuje. Pri súčasnom vývoji je zrejmé, že koláč sa prestáva zväčšovať, no štát chce rozdávať stále viac. Koláč takto mizne pred očami ľudí.
Kým niektorí podnikatelia tvrdia, že podnikateľské prostredie na Slovensku je stále dobré, jeho trajektória je negatívna. Po májovej a júnovej parlamentnej schôdzi sa zhorší ešte viac. Nikto nevie, kde je hranica, kedy krajinu začnú zahraniční investori nielen obchádzať, ale aj z nej aj odchádzať. Slovensko k nej nemusí byť ďaleko.
Iniciatíva za právny štát
Takmer pred desiatimi rokmi vznikla Iniciatíva za právny štát združujúca takmer všetky relevantné zamestnávateľské združenia a obchodné komory. V júni 2014 iniciatíva adresovala otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom píše: „Podnikateľská komunita je čoraz viac znepokojená stavom justície, mierou korupcie a netransparentnosť legislatívneho procesu na Slovensku“. Iniciatíva navrhla, aby s premiérom a členmi vlády prediskutovala oblasti iniciatívy zlepšujúce všetky tri uvedené oblasti.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?