Prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory: Zvyšovanie daní siaha ľuďom na pocit blahobytu

Nórsko v uplynulých mesiacoch zaznamenalo značný odliv domácich miliardárov a milionárov, ktorí sa presťahovali do Švajčiarska, Talianska či Kanady. Dôvodom sú zvyšujúce sa dane. Tie stále viac zasahujú aj strednú vrstvu, ktorá v minulosti podporovala progresívne zdaňovanie príjmov. Ján Zima vysvetľuje, ako sa to odráža na náladách v nórskej spoločnosti.

Ako hodnotí nórske podnikateľské prostredie súčasné daňové zaťaženie v krajine?

Daňový systém a zdaňovanie má dva rozmery: ekonomický a politický. V Nórsku dlhodobo panuje spoločenská zhoda v tom, že majetkové a príjmové rozdiely medzi ľuďmi by sa nemali prehlbovať. Cieľom je blahobyt pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Preto takmer celé nórske politické spektrum podporuje systém progresívneho zdaňovania príjmov, aj daní z majetku. Z ekonomického hľadiska je ale dôležité, aby politické a ideologické snahy o neprimerané zdaňovanie nenarušili fungovanie hospodárstva krajiny.

V decembri 2022 denník Financial Times písal o veľkom odlive nórskych milionárov, ktorí stále častejšie presúvajú svoje spoločnosti do iných krajín. Dôvodom majú byť vysoké dane z majetku.

Zhruba 1 700 Nórov malo v roku 2020 čisté imanie presahujúce 100 miliónov nórskych korún, teda viac ako 10 miliónov eur. V celkovom objeme vlastnia majetok v hodnote približne 56,4 miliárd eur.

Za posledné dva roky sa do cudziny vysťahovalo niečo viac ako 40 milionárov, čo predstavuje len 2,4 percenta z nich. Ich podiel na celkovom majetku predstavuje spolu 6,4 percenta zo všetkých týchto 1 700. Daň z ich majetku vo výške približne 34 miliónov eur za rok 2020 predstavovala dve percentá všetkých daní z majetku zaplatených nórskym obyvateľstvom v danom roku.

Štatistiky nám teda hovoria, že počet vysťahovaných milionárov nie je vysoký, ale reálne k nemu dochádza a môže predstavovať nebezpečný trend, ktorý by poškodil nórske hospodárstvo.

Môžete uviesť konkrétny príklad?

Napríklad Kjell Inge Røkke. To je jeden z najbohatších Nórov, ktorý sa v poslednom čase rozhodol vysťahovať do Švajčiarska. Je majoritným vlastníkom jednej z najväčších nórskych priemyselných spoločností Aker. Jeho majetok predstavuje približne 1,8 miliardy eur. Z tohto majetku platil každoročne okolo 13,5 milióna eur daň.

Ak by došlo k ďalšiemu vládou plánovanému zvyšovaniu daní, hrozilo mu, že by sa jeho daň mohla vyšplhať až na 40 až 50 miliónov eur ročne. Aby ju mohol zaplatiť, musel by zo spoločnosti Aker vyberať také vysoké podiely na zisku, že by nielen nezostalo na jej rozvoj a investície, ale tento obrovský koncern s 28-tisíc zamestnancami by to dokázalo položiť na kolená. V podobnej situácií je mnoho vlastníkov veľkých spoločností, a podľa môjho názoru sa tu politické a ideologické ciele dostávajú do konfliktu s ekonomickou prosperitou.