V čase, keď sa začala vojna na Ukrajine, bolo Slovensko najzávislejšou európskou krajinou od ruských fosílnych palív. Postupné zavádzanie sankcií umožnilo krajine importovať dostatočné množstvá ruskej ropy a zemného plynu, čo prinieslo energetickú stabilitu. Táto stabilita sa pravdepodobne končí.
Problém zemného plynu
Všetko nasvedčuje tomu, že na konci roka prestane na Slovensko prúdiť ruský zemný plyn. Napriek záujmu Moskvy, Kyjev nechce predlžiť päťročnú zmluvu, ktorá na konci roka exspiruje. SPP síce tvrdí, že má nakúpené dostatočné množstvo zemného plynu, no to nemusí stačiť.
Dôvodom sú úzke hrdlá. Európska infraštruktúra nie je dostatočne vybavená na posielanie zemného plynu zo západu na východ, a Slovensko je v tomto toku na konci cesty. Problémy sa ukázali už tento týždeň, keď nemecká strana oznámila zníženie prietoku do Česka. Česko môže nakoniec od neho importovať len toľko plynu, koľko samo spotrebuje.
„Bez ruského plynu by sa Slovensko ocitlo na konci reťazca tokov, pričom by si cez vstupný bod Lanžhot z Česka vyžiadalo asi štyri miliardy kubických metrov plynu. S dodatočnou kapacitou opätovného splyňovania v Poľsku, ktorá bude k dispozícii až v roku 2025, scenár s nulovým tokom môže dokonca zahŕňať reverzné toky z Rakúska na Slovensko,“ tvrdí analytická spoločnosť Rystad Energy.
V čiernom scenári sa po znížení prietoku z Nemecka nemusí na Slovensko dostať dostatočné množstvo plynu z Česka. Podobný problém s dodávkami môže nastať aj v Rakúsku, čo by ďalej znížilo schopnosť Slovenska importovať zemný plyn.
Pre Slovensko by preto bol najbezpečnejší scenár, ak by dodávky zemného plynu pokračovali z Ukrajiny. Kyjev však tvrdí, že množstvo prepravovaného zemného plynu je tak nízke, že z neho získava na poplatkoch iba zhruba 700 miliónov dolárov, čo je nízka suma na pokrytie nákladov na prevádzku.
Politici hľadajú alternatívu a hovoria o možnosti použiť ukrajinské potrubie pre azerbajdžanský zemný plyn, ktorého objem by však bol ešte nižší. Napriek tomu, že riešenie je technicky realizovateľné, je otázkou, či bude realizované aj politicky.
Na nedávnom stretnutí medzi predstaviteľmi EÚ a Azerbajdžanu zaznel nezáujem exportovať do Európy viac zemného plynu. „Nemôžeme byť hasičom a posielať plyn na tri až šesť mesiacov,“ povedal ambasádor krajiny pre EÚ. „Potrebujeme zmluvy, aby sme mohli ísť do bánk žiadať o financovanie vrtov hlboko do Kaspického mora“.
Politika Bruselu nepodporuje dlhodobé kontrakty na fosílne palivá. Momentálne chce viac plynu, no pritom buduje masívnu infraštruktúru zameranú na zelené zdroje, čo ide proti záujmom Azerbajdžanu.
Slovensko tak môže krátkodobo doplatiť na zelenú politiku Bruselu. Ešte väčšie následky však hrozia pri aktuálnej politickej prestrelke medzi Ukrajinou a Maďarskom. Odstrihnutie ruského zemného plynu je iba jedným problémom eskalácie napätia medzi Kyjevom a Budapešťou. Druhým je ropa.
Problém ropy
Ukrajina zastavila prepravu ruskej ropy cez južnú vetvu Družby od spoločnosti Lukoil. Tá tvorí až polovicu prepravovaného objemu. Európska únia síce počíta s úplným zastavením importu ruskej ropy do konca roka, no situácia nastala už o pol roka skôr.
Vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou sú čoraz napätejšie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň zaútočil na maďarského premiéra Viktora Orbána za stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Budapešť tiež vytrvalo zdržiava dodávky zbraní EÚ do Kyjeva.
Je preto pravdepodobné, že ide o určitú formu odvetného opatrenia. Lukoil dodáva Maďarsku zhruba tretinu potrebnej ropy, Slovensku až takmer polovicu. Následky pre Slovensko môžu byť ešte väčšie. Nahradiť túto ropu bude veľmi ťažké, pretože ropovod spájajúci Slovensko a Maďarsko dodávajúci ropu z Chorvátska nemá požadovanú veľkosť.
Slovensko pritom zásobuje naftou Ukrajinu a Maďarsko jej dodáva 42 percent importu elektrickej energie. Obe vlády eskalovali situáciu na Európsku komisiu a následne ju chcú pohnať na medzinárodný arbitrážny súd. Očakávať riešenie v Bruseli je však vzhľadom na jeho zlý vzťah s Budapešťou nepravdepodobné.
Ukrajinská poslankyňa Inna Sovsunová uviedla, že Moskva minulý rok na exporte ropy zarobila 180 miliárd dolárov. „Je skutočne absurdné dovoliť im zarobiť tieto peniaze prepravou tejto ropy cez ukrajinské územie, ak sa tieto peniaze potom použijú na naše zabíjanie,“ povedala. „Naozaj sme vyskúšali všetky diplomatické riešenia a nikdy nefungovali, takže sa zdá, že musíme nájsť iné prístupy, ako s nimi hovoriť.“ Tým prístupom má byť koniec transportu ruských fosílnych palív.
Situácia môže silno ovplyvniť maďarskú ekonomiku. „Ukrajinské opatrenia by mohli spôsobiť vážnu situáciu,“ pre Politico uviedla Ilona Gizińska, výskumníčka a expertka na Maďarsko z think-tanku Center for Eastern Studies. Dodala, že pokiaľ sa nenájde riešenie, Maďari by mohli čeliť závratne vysokým cenám energie a nedostatku elektriny už v priebehu týždňov.
Je pravdepodobné, že ani Slovnaft si nedokáže zabezpečiť potrebnú kapacitu ropy na plnú výrobu. Ekonomické následky sa tak dotknú firmy, vlády aj zamestnancov fabriky. „Energetická bezpečnosť Slovenska nie je v najbližšom období ohrozená," uviedlo ministerstvo hospodárstva pre Bloomberg, no dodalo, že hrozia obmedzenia exportu pohonných hmôt.
V stredu ratingová agentúra Fitch uviedla, že MOL čelí významným kreditným rizikám. Ešte v máji fabrika spracovávala 65 až 70 percent ruskej ropy a do konca roka plánovala znížiť tento podiel na 50 až 55 percent. Jej plné nahradenie sa však očakáva až v roku 2026, tvrdí agentúra. „Slovensko je viac exponované ako Maďarsko,“ dodala.
Slovensko malo vyše dvoch rokov čas pripraviť sa na život bez ruských energií, na ktorých desaťročia záviselo. Po dlhom období pokoja prichádza zaťažkávacia skúška.
