Z premianta medzi nezodpovedné krajiny. Prudšie ako na Slovensku stúpol deficit len v Maďarsku

Prudký rast cien automaticky prináša do štátnej pokladnice miliardy eur navyše. V časoch vysokej inflácie rastie najmä výber dane z pridanej hodnoty. Aj preto sa zvykne hovoriť, že inflácia požiera vysoké dlhy. Vládam totiž stačí nerobiť nič a deficit verejných financií výrazne klesne. Typickým príkladom je Slovensko. Minuloročný schodok rozpočtu skončil na dvoch percentách hrubého domáceho produktu.

Pozitívne prekvapila najmä razancia poklesu. Slovenský deficit v roku 2021 dosiahol 5,2 percenta HDP a v roku 2022 len 2,0 percenta HDP. Pokles o 3,2 percentuálneho bodu je tretím najlepším výsledkom v 27-člennej Európskej únii. Viac – o 4,3 percentuálneho bodu – konsolidovali verejné financie len na Cypre a o 4,6 percentuálneho bodu v Grécku. Na dosiahnutie slušného výsledku stačilo vláde E. Hegera nerobiť nič. Lenže tento prístup dlho nevydržal.

Z premianta na koniec

Pre tohtoročné voľby prudko vzrástli viaceré výdavky. Štát obyvateľom pomohol napríklad s vysokými cenami energií. V porovnaní s možnosťami slovenského rozpočtu veľmi razantne stúpla podpora rodín aj penzistov. Spomínané opatrenia už nestačili pokryť rastúce príjmy z dôvodu vysokej inflácie. Populistickí politici zároveň neboli ochotní rast výdavkov kompenzovať adekvátnymi škrtmi iných výdavkov alebo zvýšením daní. Výsledok? Slovenský deficit v prvej polovici roku 2023 dosiahol hodnotu 4,5 percenta HDP. Medziročne sa teda zvýšil o 2,8 percenta HDP. Ide o druhý najprudší rast v rámci celej Európskej únie.

Peniaze daňových poplatníkov dokázala ešte nezodpovednejšie míňať len maďarská vláda. Práve v tejto krajine deficit od prvého polroka 2022 do prvého polroka 2023 narástol zo 4,4 percenta HDP na 8,4 percenta HDP. Tento nárast o štyri percentuálne body je najprudší v rámci celej EÚ. Suverénne najvyšší je aj samotný deficit na úrovni 8,4 percenta HDP. Druhé najhoršie Taliansko vykázalo schodok 8,3 percenta HDP, tretie Rumunsko 6,1 percenta HDP a štvrté Francúzsko 4,7 percenta HDP. S deficitom 4,5 percenta HDP je piate Slovensko.

Maďarský premiér Viktor Orbán začínal ako pravicový politik. Napríklad problém vysokej nezamestnanosti úspešne vyriešil znížením firemnej dane na deväť percent. Lenže čím dlhšie vládol, tým viac sa menil z pravičiara na populistu. Vysokú infláciu sa namiesto znižovania štátnych výdavkov pokúšal skrotiť reguláciou cien palív a vybraných potravín. Príliš neuspel. Maďarsko stále čelí najvyššej inflácii v Európskej únii. V októbri 2023 v tejto krajine ceny v priemere medziročne vzrástli o 12,2 percenta. Výsledkom nezodpovedného hospodárenia je vysoký verejný dlh, ktorý v druhom kvartáli 2023 dosiahol hodnotu 75 percent HDP a ide o najvyššie číslo v rámci Vyšehradskej štvorky. Maďari sú tak najhorúcejším kandidátom na bankrot v regióne.