Predvolebný súboj sa už začal, zmieta koalíciou. Dôchodková reforma je len zásterkou sporov

Ako budú vyzerať o pár rokov dôchodky? Vládne strany koalície Eduarda Hegera sa na tom nevedia kvôli vládnej kríze zhodnúť. A tak prichádzajú s vlastnými návrhmi a predstavami, ako by to mohlo vyzerať.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) preložila 8. augusta 2022 do Národnej rady vlastný návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Zdôvodnila to tým, že sa k tomu vláda zaviazala v programovom vyhlásení a nič sa v tomto smere nedeje. Chce tak jasne definovať základné parametre I. a II. dôchodkového piliera.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), pod ktorého táto problematika spadá, považuje tento krok za pokus zatiahnuť zvyšné vládne strany do koaličného sporu.

Kde sa dvaja bijú, nezvíťazí nikto

Strana SaS má vraj v problematike jasno. „Podľa dohody zo začiatku marca mali byť tieto ústavné garancie udržateľného dôchodkového systému prijaté na júnovej schôdzi spolu s rodičovským bonusom M. Krajniaka. Jún máme dávno za sebou a kým rodičovský bonu ide v septembri už do druhého čítania, žiadne ústavné garancie prijaté neboli,“ spresnil na tlačovej konferencii 8. augusta minister hospodárstva a predseda strany SaS Richard Sulík.

Takmer obratom mu oponoval minister práce M. Krajniak s tým, že ním podaný ústavný zákon o dôchodkoch čaká už rok na úrade vlády, kým sa nájde politická zhoda a premiér E. Heger ho zaradí do programu rokovania kabinetu.

Vyjadrenia liberálov preto považuje za pokus zatiahnuť hnutie Sme rodina do koaličného sporu, podobne ako sa o to snažia pri odvolaní Igora Matoviča z funkcie ministra financií (OĽaNO). 

Predsedníctvo OĽANO však 11. augusta uviedlo, že sa uznieslo na tom, že  ich líder zostane ministrom aj po uplynutí ultimáta.  Predseda strany Sme rodina Boris Kollár už v júni tvrdil, že  ak strana SaS odíde z koalície, vláda padne a budú predčasné voľby.  

Pritom od 12. júla už strana SaS nie je súčasťou vládnej koalície a zrejme, podľa ich mediálnych vyjadrení, zrejme aj čoskoro odíde z vlády. „Kladiem si otázku, prečo minister hospodárstva teraz predkladá vlastný návrh ústavného zákona, ktorý je rozhodne v našej kompetencii,“ dodal M. Krajniak.

Sulíkovi ministri zrejme končia

Podľa politológa takéto výroky R. Sulíka nenaznačujú, že sa koaličný spor urovná, zamyslel sa pre spravodajstvo RTVS politológ Grigorij Mesežnikov.

„Spôsob, akým strana SaS predložila ten svoj návrh ústavného zákona a očakávaný postup iba svedčí o tom, že R. Sulík postupuje konzekventne, v súlade s celkovou predstavou o účinkovaní tejto strany vo vládnej koalície. To znamená, že počíta s tým, že 1. septembra 2022 už nebude súčasťou vlády,“ dodal G.Mesežnikov.

Opozícia tvrdí, že R. Sulík predkladá tieto zámery zámerne, aby sa vláda rozpadla a nemusela niesť zodpovednosť za vysokú infláciu, zdražovanie cien potravín či energií. V súčasnosti nemá akýkoľvek ústavný zákon šancu prejsť bez podpory hnutia OĽaNO či strany Sme rodina. Strana SaS si zrejme myslí, že v predčasných parlamentných voľbách môže získať týmto krokom u voličov viac hlasov, nič však v tomto prípade nie je jednoznačné.

Akú formu však bude mať koalícia na jeseň, je zatiaľ, obrazne povedané, vo hviezdach. Ak sa totiž požiadavky liberálov na odchod lídra OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča z vlády nenaplnia do konca augusta, Sulíkovi ministri podajú demisiu.

Nie je reforma ako reforma

Aké sú teda predstavy strany SaS o dôchodkovej reforme? Návrh obsahuje ustanovenia o tom, že kto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, musí aj povedať, kde na to zoberie. Nemá to však byť na dlh. Mladší ľudia by mali peniaze investovať financie do výnosnejších akciových a indexových fondov.

Strana SaS chce takto napraviť zmenu z roku 2013, keď boli sporitelia povinne presunutí do dlhopisových fondov, ktoré ponúkajú nízke zhodnotenie peňazí. Ako uviedol na tlačovej konferencii Peter Cmorej, poslanec za SaS, keby sa to neudialo, tak v súčasnosti by mali sporitelia asi 10 miliárd eur viac, takže to chcú napraviť.

Strana SaS zároveň zamýšľa zafixovať veľkosť druhého piliera voči prvému a ústavne zakotviť vstup mladých ľudí do druhého piliera. Malo by byť súčasne ústavne zakotvené, že človek, ktorý si nasporí nadpriemerne, nebude nútený, aby si za všetky peniaze kúpil doživotný dôchodok.

Pokiaľ už má niekto zabezpečené doživotné dôchodky z iných zdrojov, napríklad z prvého piliera, z výsluhového dôchodku a podobne vo výške, ktorú určuje zákon, so zvyškom by mohol slobodne nakladať.

Vzájomné presuny medzi piliermi

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) v tejto súvislosti navrhuje, aby sa presun týkal iba sporiteľov, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaného fondu a odvtedy neurobil žiadne aktívne rozhodnutie, teda stále sú v garantovanom fonde.

„Princíp povinného vstupu do II. piliera podporujeme. Keďže daný pilier je súčasťou základného dôchodkového systému, dlhodobé formy výberu, akými sú programový výber a doživotný dôchodok, by mali byť nosným spôsobom čerpania úspor z II piliera,“ objasňuje Miroslav Kotov, predseda Predsedníctva ADSS pre TREND.

Prípadná hranica, od ktorej by sa sporiteľ mohol úplne slobodne rozhodnúť, čo s úsporami, by mala byť nastavená citlivo, aby plnila svoje poslanie počas celého dôchodkového veku sporiteľa.

Podľa M. Krajniaka by však masívny presun klientov do II. piliera spôsobil veľký výpadok financií v Sociálnej poisťovni, a to odhadom podľa zvoleného variantu do roku 2030 by išlo o nekryté výdavky vo výške 824 miliónov eur alebo 1,455 miliardy eur.

Krajniakov návrh dôchodkovej reformy zase obsahuje presun vyše troch miliárd eur sporiteľov v II. pilieri do 54 rokov z garantovaných do rizikových fondov, zrušenie jednorazového výberu z neho a predvolenie štátom nastavenej investičnej stratégie novým sporiteľom. Oba politické návrhy sa prekrývajú v princípe v tom, že chcú riešiť zhodne I. a II. dôchodkový pilier, ale zvolili inú metodiku jeho nastavenia, podľa vlastných predstáv.

Slováci si musia dlhodobo sporiť

Zmeny v dôchodkovom systéme treba v každom prípade robiť systematicky a s vyčíslením dopadov na prax. Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, hovorí, že výška dôchodkov z verejného dôchodkového systému (I. pilier) v porovnaní s priemernou mzdou bude nevyhnutne klesať súbežne s výrazným úbytkom pracujúcich ľudí.

„A samotný II. dôchodkový pilier, do ktorého odchádza len časť povinných odvodov, ani III. pilier, do ktorého vkladá nízke sumy len malá časť Slovákov, nebude zďaleka stačiť na zvýšenie životného štandardu,“ dodáva.

Mladí ľudia, ktorých sa táto reforma najviac dotkne, majú dostatok času, aby sa na dôchodok pripravili a šetrili si aj v dobrovoľných dôchodkových schémach. „To je jediná cesta, ako si zabezpečia lepšiu penziu. Začať musia však už dnes,“ upozorňuje Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ spoločnosti Partners Investments.

Politické návrhy, ktoré prichádzajú na stôl vlády, treba rozumne zdôvodniť a nájsť vhodné formy kompromisov, najmä s prihliadnutím na potreby samotných sporiteľov.

Problematický výber úspor klientov

A ako Sulíkov návrh zákona vnímajú aj ďalší odborníci? Podľa M. Ovčarika by mohli byť niektoré z navrhnutých opatrení ambicióznejšie a razantnejšie pristupovať aj k otázke podpory a zvyšujúceho sa významu II. dôchodkového piliera.

Celkovo ide o návrhy, ktoré padali už dávno v rôznych odborných i verejných diskusiách, čiže nejde o žiadnu novinku. Pokiaľ ide o hľadanie nových zdrojov, teda ak niekto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, mal by na to nájsť v systéme aj financie, je správny ťah.

„No či bude naozaj aj realizovaný v praxi, je veľmi otázne. Presun sporiteľov z dlhopisových fondov do  akciových alebo indexových fondov je správne rozhodnutie. Rovnako aj návrh na povinný vstup do II. piliera, lebo mladí by sa určite nemali spoliehať len na dôchodok zo štátu,“ hovorí pre TREND František Burda, analytik spoločnosti FinGO.sk.

Peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom pilieri, by mali byť prioritne podľa neho určené na život na dôchodok. „Nemali by ich minúť na obyčajnú spotrebu, ale skôr špecificky. Napríklad by mohlo ísť o väčšie výdavky, napríklad do spotreby energií, rekonštrukciu kúrenia, výmenu kotla, zateplenie, solárne panely a podobne,“ dodal F. Burda.

Návrh SaS sa od Krajniakovej novinky líšia aj v tom, že liberáli chcú umožniť aj jednorazový výber peňazí z II. piliera a to hneď na začiatku dôchodku. Odborníci poukazujú na to, že to ide proti podstate dôchodkového systému.

„Nikto z nás nevie, ako dlho ešte bude žiť a koľko peňazí bude ešte počas svojho života na dôchodku potrebovať. Na to práve slúžia dlhodobé programy výberov, aby sa ľudia zabezpečili na celú starobu,“ uviedol pre RTVS M. Kotov.

Paradoxne, Krajniakova novinka presadzuje pravý opak. Plánuje zrušiť jednorazový výber a prvých 10 rokov na dôchodku DSS postupne sporiteľom vyplatia polovicu dôchodkových úspor.

Ďalšie dôležité správy