Predseda ÚVO: Procesy sú stále dlhé. Každá kauza nám sprísni legislatívu, goldplating pretrváva

Verejné obstarávanie je komplexnou témou, ktorá je často spájaná s rôznymi kauzami či problémami. Zmeny k lepšiemu mala priniesť nedávna reforma. Tá však, naopak, spôsobila ďalšie problémy a nové povinnosti pre účastníkov procesov vrátane Úradu pre verejné obstarávanie. O reforme v praxi, zelenej tranzícii EÚ a ďalších výzvach hovorí v rozhovore pre TREND predseda úradu Peter Kubovič.

Verejné obstarávanie prešlo pomerne nedávno reformou. Ako ju hodnotíte a čo spôsobila v praxi?

Do úradu som nastúpil pred rokom. Novela už bola prijatá a bolo ju potrebné aplikovať. Vytvorila množstvo nových povinností a spôsobila aj problémy. Napríklad sme ako úrad stratili systém EPVO (Elektronická platforma verejného obstarávania), ktorý bol delimitovaný na Úrad vlády. Z jedného pôvodne funkčného systému sa časť vytrhla a teraz sú to dva systémy, ktoré sú oddelené len formálne na papieri. Medzi EPVO a novým systémom eForms je aj tak linka, cez ktorú musia spolu vzájomne komunikovať.

Jednou z príčin, prečo je verejné obstarávanie pre firmy častým problémom, je byrokracia. Ako bude úrad pristupovať k takzvanému goldplatingu?

Novelou sa sledovalo aj odstránenie goldplatingu. Boli tam heslá, že sa opäť idú zrušiť nepotrebné pravidlá nad rámec tých európskych. Existujú však nezávislé analýzy, podľa ktorých pribudlo okolo 14 nových povinností pre obstarávateľov.

Evidujeme aj skutočnosť, že doba verejných obstarávaní sa predlžuje a to aj napriek tomu, že sa politicky deklarovalo, že sa skráti. Politické motívy majú zámer zjednodušovať, no legislatívna realita to ešte viac komplikuje. Navštívili sme Poľsko aj Česko a ich systémy sú jednoduchšie.

Takže si treba brať príklad z Poľska a Česka?

Áno, z oblasti V4 je hlavne Poľsko vzorom rýchleho čerpania. Na Slovensku sa to často zjednodušuje v tom zmysle, že problémom je len verejné obstarávanie. Ďalším problémom je ale aj nedostatočná príprava projektov. Opis predmetu by mali robiť odborníci, pretože tam vznikajú mnohé chyby. Niekedy je to úmysel a niekedy nedbanlivosť či bežná chybovosť.

Mestá si projekty prevezmú od projektantov alebo technikov a neskontrolujú si ich, lebo ich odborné kapacity nie sú dostatočné. V tendri sa trh potom bráni a poukazuje na nedostatky. Samozrejme, na konci dňa sa povie, že problémom je verejné obstarávanie, lebo až tam sa to ukáže. Často však problém vzniká už v plánovacej fáze.

Neustále sa hovorí o tom, že sa obstarávanie ide zjednodušovať. Kedy sa ale zjednoduší? Za 20 rokov zjednodušovania sa to nepodarilo. Zákon sa mení v priemere triapolkrát za rok. Politici povedia, že zvýšia limity, lenže tým sa zasa ruší súťaž a konkurencia. Keď sa napríklad povie, že sa súťaží až od milióna eur, vylúčia sa zo súťaženia malé zákazky. Cenou za zjednodušenie je obmedzenie hospodárskej súťaže.

EÚ sa snaží o zelenú tranzíciu aj cez takzvanú taxonómiu EÚ, pričom tá sa dotkne aj verejného obstarávania. Sme na to pripravení?