O cenách energií vedú politici rozsiahle diskusie, menej sa však hovorí o vode. Jej zdraženiu sa Slovensko nevyhne. Súčasná úroveň vodného a stočného nestačí na to, aby vodárne dokázali obnovovať zastaralé vodovodné siete a zároveň stavať nové.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento rok už zvyšoval ceny. Pri niektorých vodárenských podnikoch to bolo až o 20 percent. ,,Vyššie ceny odobril aj dvom najväčším vodárenským spoločnostiam, Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Na rozdiel od cien elektriny, plynu a tepla sa ceny vodného a stočného pre domácnosti menia aj v priebehu kalendárneho roka,“ poznamenal analytik a šéfredaktor Energie-portal.sk Radovan Potočár,

Dodal, že do hry vstúpila aj nová vyhláška o cenovej regulácii, na základe ktorej si vodárne môžu do regulovaných cien zahŕňať aj plánované investície, čiže investičné projekty, ktoré plánujú realizovať.

Napriek stúpajúcej cene sa investičný dlh v tomto odvetví ráta na miliardy eur. ,,Historický dlh treba vnímať ako dlh do plánu obnovy, ktorý je podľa mojich informácií cca 4 miliardy eur a investičný dlh do vybudovania novej infraštruktúry pre mestá a obce bez vodovodu a kanalizácie je zvyšok do výšky 10 miliárd,“ upresnil Stanislav Hreha, prezident Asociácie vodárenských spoločností.

Zastaralé vodovody

Najvyšší kontrolný úrad pri tohtoročnej kontrole štyroch vodárenských podnikov zistil, že opotrebenie dlhodobého majetku, okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku. Najvyššiu mieru opotrebenia, takmer 54 percent má Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Najnižšiu mieru cez 42 percent dosiahla bratislavská spoločnosť.

,,Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je reálna možnosť, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné,“ tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Štyri kontrolované vodárne mali do obnovy podľa vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 mil. eur, čo je necelých 17  percent z plánovaných investícií. NKÚ niektoré vodárne kritizoval, že namiesto do opráv, dávajú peniaze na reklamu a iné aktivity.

Vodárne do rekonštrukcií podľa Radovana Potočára priebežne investujú, ale nedostatočne. Výsledkom je, že stav potrubí sa zhoršuje a investičný dlh z roka na rok rastie. Badať to aj na stratách vody - po ceste k odberateľom z potrubí uniká v priemere každý štvrtý liter vody. Pravdu má podľa neho NKÚ, ale aj vodárne.

,,Vo vodárenstve chýbajú financie na údržbu, obnovu a opravu infraštruktúry z viacerých dôvodov, pričom súčasťou príčin sú aj zistenia NKÚ, aj tvrdenia vodární. Pokiaľ vodárenské spoločnosti vynakladajú časť príjmov z vodného a stočného nehospodárne, respektíve na účely nesúvisiace s infraštruktúrou, menej peňazí potom majú k dispozícii na investície do existujúcich potrubí. Na druhej strane je však pravdou, že ceny vodného a stočného sú relatívne nízke a z nich generované príjmy nedokážu riešiť investičný dlh,“ priblížil R. Potočár.

Problémy sa tiahnu už 20 rokov

Počiatky problému podľa R. Potočára siahajú ešte do obdobia transformácie vodárenských spoločností pred 20 rokmi, kedy vodárne prešli do rúk samospráv a ich majetok pravdepodobne nebol správne ohodnotený. Na to sa potom naviazala regulácia cien, z ktorej vzišli nízke ceny vodného a stočné.

V čase, keď sa vodárenské spoločnosti transformovali na akciové spoločnosti, nemohli tvoriť odpisy na starých zariadeniach, ktoré boli už vtedy po dobe životnosti. ,,Bol to pozostatok riadenia štátnych podnikov, v ktorých sa odpisy nerobili. Takýmto riadením ministerstva došlo k tomu, že sa nevytvárala rezerva na obnovu, teda odpis,“ vysvetlil S. Hreha.

Pri transformácii malo dôjsť k prehodnoteniu majetku a mal sa vytvoriť nový odpisový systém, pri ktorom by vodárne nemali problém vymieňať staré potrubia a technológie. To sa podľa Hrehu neudialo.

Cenotvorba Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nedovoľovala odpisy (rezervy na opravu a výmenu) pri výstavbe nových vodovodov a kanalizácií  realizovaných z eurofondov. Takto to fungovalo do roku 2011, kedy regulačný úrad dovolil dať do ceny 2-percentný odpis z eurofondových stavieb. ,,Na vysvetlenie - napríklad technológiu, ktorá vydrží desať rokov, sme mali odpisovať 20 rokov. To bola ďalšia rana pod pás pre vodárenské spoločnosti,“ poznamenal S. Hreha.

V roku 2022 ÚRSO zaviedol regulované odpisy na všetky stavby. Tie ale podľa šéfa vodárenskej asociácie neodzrkadľujú realitu starnutia technológií a vodárenských systémov. ,,Týmito neuváženými krokmi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví došlo a stále dochádza k zvyšovaniu investičného dlhu vo vodárenskej infraštruktúre,“ doplnil.

ÚRSO sa bráni. „Práve opak je pravdou. Regulačné odpisy zohľadňujú reálny technický stav vodárenských spoločností,“ oponuje hovorca úradu Radoslav Igaz.

Do odvetvia však dlhodobo prúdia relatívne nízke príjmy a investičný dlh sa postupne nabaľuje. ,,Prispieva k tomu aj nastavenie podpory z verejných zdrojov z fondov EÚ alebo štátneho Environmentálneho fondu. Táto podpora smeruje hlavne do projektov nových vodovodov, nových kanalizácií a nových čističiek odpadových vôd, nie na investície do už existujúcej infraštruktúry,“ pripomenul R. Potočár.

Musia prísť vyššie ceny?

Komplikovanú situáciu vodárni si uvedomuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Tvrdí, že stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Jeho predseda Ľ. Andrassy vyzval na zvýšenie cien. ,,Ročne platí občan v dvojčlennej domácnosti okolo 180 eur, na mesiac je to niekde okolo 15 až 18 eur. Treba sa baviť o reálnych číslach a povedať, že 25- až 30-percentné zvýšenie vodného a stočného v konečnom dôsledku občana vôbec nezasiahne, ale pre systém je to výrazná pomoc na to, aby sme sa vedeli posúvať pomaličky dopredu,” povedal šéf kontrolórov na konferencii o budúcnosti vodárenstva v televízii TA3. Podobne ako vodárne aj on smeroval kritiku na ÚRSO, ktorý podľa neho robí pri regulácii cien vodárenstvu medvediu službu.

ÚRSO tieto tvrdenia nepovažuje za pravdivé. Na otázku, či by ceny vodného a stočného mali byť vyššie, neodpovedal. „Úrad v cenových konaniach nerozhoduje podľa želaní politikov, ale podľa prísnych pravidiel stanovených legislatívou,“ reagoval hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.

Úrad podľa Igaza v cenotvorbe chráni záujmy odberateľov a zároveň vytvára pre vodárenské spoločnosti podmienky na obnovu ich majetku po finančnej stránke, vrátane rôznych zvýhodnení v prípade investovania prostriedkov. ,,V konečnom dôsledku však o ich využití nerozhoduje úrad, ale má to v rukách iba vedenie príslušnej vodárenskej spoločnosti a jej akcionári, ktorí za to nesú zodpovednosť,“ doplnil R. Igaz.

Stanislav Hreha si myslí, že sú dva spôsoby ako vyriešiť danú situáciu. ,,Prvý spôsob je, že štát postupne v rozmedzí desiatich rokov finančne podporí obnovu infraštruktúry v každej vodárenskej spoločnosti, alebo sa tento dlh premietne do ceny vodného a stočného a bude naviazaný striktne na výmenu starej infraštruktúry.“

Hovoriť o percentuálnom zvýšení cien podľa Hrehu môžeme až vtedy, ak vodárenská spoločnosť preukáže, koľko je schopná vymeniť starých potrubí a technológií za jeden rok a potom tento proces nastaviť napríklad na obdobie desiatich rokov.

Dvojzložkové ceny od januára

ÚRSO už predstavil novú vyhlášku, v ktorej mení ceny účtované vodárňami. Do konca októbra bola v pripomienkovacom konaní. Podľa nej sa bude cena od januára skladať z fixnej a variabilnej zložky. ,,Zavedením dvojzložkovej ceny sa priemerná cena vodného a stočného výrazne nezmení, zavádza sa ale spravodlivejšie prerozdelenie nákladov medzi všetkých odberateľov, pretože sa odstraňuje stav, kedy za odberateľov s nulovou spotrebou výdavky na údržbu ich pripojenia na vodovodnú a kanalizačnú sieť platili ostatní,“ vyhlásil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Fixná zložka ceny bude rôzna, nebude sa líšiť od druhu odoberateľa (právnická osoba/fyzická osoba). Závisieť bude od nárokov spotrebiteľa na množstvo a prietok dodanej pitnej vody a odvedenej a čistenej odpadovej vody.

Domácností budú v najnižšej kategórii fixnej zložky. Aká bude jej výška, to ÚRSO pred platnosťou vyhlášky nechcel konkretizovať. ,,Môžeme hovoriť len o predpokladanej výške 10 eur za rok za odberné miesto pre pitnú vodu a 10 alebo 12 eur pri odvádzaní odpadovej vody (12 eur je v prípade vyšších kapacitných nárokov pri odvádzaní splaškových aj dažďových vôd),“ uviedol R. Igaz.

Vodárne túto zmenu považujú len  za kozmetickú úpravu. Na jednej strane sa podľa nich odstráni to, že odberatelia, ktorí riadne odoberajú vodu sa už nebudú skladať na tých, ktorí síce majú prípojku, ale vodu neodoberajú. Vtedy pre vodárne vzniká strata, pretože na prípojkách bez odberu musia udržiavať potrebný tlak, kvalitu, výmenu vodomeru každých šesť rokov a každý rok urobiť fyzický odpočet vodomeru. ,,Myslíme si že výška fixnej položky v cene za vodné a stočné by mala byť vyššia. Vo vodárenských spoločnostiach je takýchto neodberov cca 10 -15 percent  z celkových prípojok,“ podotkol S. Hreha.

V novej vyhláške vodári očakávali vzorec na realizovanie plánu obnovy, pochopenie zo strany ÚRSO, že zamestnanci vodárenských spoločností musia byť ohodnotení tak, ako zamestnanci v iných sieťových odvetviach. Ak podľa šéfa asociácie vodárenských spoločností dôjde k zvýšeniu cien vodného a stočného, tak to bude zase len kvôli nárastu vstupných nákladov. ,,No určite sa týmto vodárenstvu na Slovensku nepomôže a naďalej bude vznikať investičný dlh,“ dodal.