Prasknutie bubliny na technologických akciách môže zasiahnuť sporiteľov, tvrdí ECB

Dve hlavné centrálne banky vyspelého sveta v eurozóne (ECB) aj v USA (Fed) počas posledných mesiacov postupne znižujú úrokové sadzby. Tieto kroky boli vopred ohlásené a preto investorov na finančnom trhu neprekvapujú.

Pravidelný polročný report o finančnej stabilite, ktorý ECB vydala v novembri 2024 ich však pravdepodobne vyrušil. Centrálni bankári z Frankfurtu povedali celkom otvorene, že v sektore amerických spoločnosti zameraných na AI nastala nebývalá koncentrácia kapitálu založená na nie celkom reálnych očakávaniach. Jej prípadné prasknutie môže vyslať šokové vlny naprieč finančnými trhmi a zasiahnuť investorov, vrátane drobných sporiteľov.

Extrémna koncentrácia kapitálu v niekoľkých technologických firmách, ako sú Nvidia, Microsoft, Apple, Alphabet či Meta, ktoré následne dokážu hýbať celými akciovými indexmi nie je novinkou. Doteraz však túto skutočnosť centrálne banky nekomentovali. To, že tak začali robiť, môže naznačovať, že situácia je vážna. ECB je pritom v poslednom čase centrálnou bankou, ktorá robí prelomové kroky, ktoré neskôr nasleduje aj americký Fed. Nebolo to tak vždy.

ECB udáva trend, varuje pred bublinou

ECB bola dlhé roky v závoze za americkou centrálnou bankou. Dôvodom je čiastočne posun ekonomického cyklu oproti USA o niekoľko kvartálov, ale aj snaha mladej centrálnej banky inšpirovať sa v zámorí. Kedysi ECB zasadala každý mesiac a nezverejňovala zápisnicu. Teraz už zasadá každých 6 týždňov a s odstupom zverejní zápisnicu zo zasadania, tak ako to robí Fed už roky.

Počas finančnej krízy z rokov 2008 až 2009 Fed začal znižovať sadzby už na jeseň 2007, eurozóna až do jesene 2008 úrokové sadzby zvyšovala. Potom náhle otočila a v priebehu pol roka urobila presne to isté, čo Fed počas predchádzajúceho roka a pol. Inflácia sa pritom vyvíjala v oboch krajinách veľmi podobne. Ceny potravín a energií rástli, ale jadrová inflácia zostávala v okolí dvoch percent.

Súčasný cyklus zvyšovania sadzieb sa začal v USA v marci 2022, ECB sa k nemu pripojila o štyri mesiace neskôr. V súčasnosti Fed zvýšil úrokovú sadzbu naposledy v júli 2023, ECB v septembri 2023. Ani Fed ani ECB v tom čase nevylúčili ďalšie zvyšovanie sadzieb, ale rétorika ECB je priamejšia. Väčšina hlasujúcich členov si nevie predstaviť ďalší nárast sadzieb, Fed bol dokonale zmätený a pripúšťal všetky možnosti.

Aj prvé zníženie úrokových sadzieb počas tohto roka stihla ECB urobiť skôr ako Fed. Frankfurt k tomuto kroku pristúpil v júni, Fed až v septembri. Washington pritom priznal, že situáciu podcenil a mal konať už v lete. Bude sa situácia opakovať aj v prípade varovania pred bublinou na akciovom trhu?