Pôžičky tak skoro nezlacnejú, tvrdí ECB. Trhy to vidia opačne, napriek novému zvýšeniu inflácie

Finančné trhy sa zatiaľ držia svojej predstavy o jarnom zlacnení pôžičiek. Európska centrálna banka však po dlhšej dobe získala nový argument na podržanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni. Medziročná hodnota inflácie v eurozóne od novembra do decembra 2023 stúpla z 2,4 percenta na 2,9 percenta. Ide o rýchly odhad od Európskeho štatistického úradu – Eurostat.

Ako interpretovať inflačný výkyv

V krajinách platiacich eurom dosiahlo zdražovanie vrchol v októbri 2022. V tom čase bola medziročná miera inflácie na úrovni 10,6 percenta. Nasledoval mierny pokles, ktorý zrýchlil v lete minulého roku, a v novembri 2023 bola inflácia na spomínanej úrovni 2,4 percenta. Trhy sa potešili a pre rok 2024 už vidia jasnú tendenciu k skroteniu inflácie. Európska centrálna banka je opačného názoru a uvedenú nízku hodnotu považuje len za dočasné dno. Očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia o niečo vyššia a bude sa pohybovať medzi hodnotami 2,5 percenta až 3,0 percenta.

„V súčasnosti predpokladáme, že inflácia sa môže v krátkodobom horizonte opäť dočasne zvýšiť, keďže bázické efekty cien energií sa obrátia a skončí platnosť vládnych podporných opatrení. Ako príklady uvediem nemecký cenový strop plynu a zníženie DPH na stravovacie služby,“ uviedla v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung (SZ) členka výkonnej rady Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová. Podľa jej názoru sa inflácia v eurozóne dostane na cieľovú úroveň dvoch percent až v roku 2025.

Finančné trhy však očakávajú zlacňovanie úverov už na jar 2024, pričom argumentujú pohľadom na štruktúru inflácie. Jadrová inflácia v decembri 2023 dosiahla hodnotu 3,4 percenta a oproti novembrovej úrovni klesla o 0,2 percentuálneho bodu. Rast cien očistený o rôzne dočasné výkyvy aj naďalej spomaľuje.

„Ak sa pozrieme na trojmesačnú zmenu v sezónne upravenej sérii HICP, ktorú zverejnila ECB, jadrová inflácia tovarov sa blížila k nule a inflácia v službách sa pohybovala okolo dvoch percent ročne. To ponechalo základnú sadzbu blízko jedného percenta. Ak sa teda udrží nedávne tempo rastu cien, nepotrvá dlho a jadrová inflácia bude pod cieľom,“ tvrdia v komentári analytici Capital Economics. Teda kým ECB vidí v čísle novembrovej inflácie lokálne minimum, ktoré nebude v blízkom čase prekonané, trhoví analytici zasa, naopak, vidia v jej decembrovej vyššej hodnote len lokálne maximum, nad ktoré už inflácia nepôjde. To, kto mal pravdu naznačí vývoj v januári.

„Pri pohľade do budúcnosti si myslíme, že väčšina decembrového nárastu celkovej inflácie sa v januári zvráti v dôsledku ďalšieho poklesu inflácie potravín a jadrovej inflácie. A celková aj jadrová inflácia zostanú v tomto roku klesajúce,“ uvádza ďalej v prognóze pre eurozónu britská výskumno-poradenská spoločnosť Capital Economics. V súvislosti s infláciou upozorňuje aj na fakt, že pokles cien výrobcov potravín v minulosti sa ešte v plnej miere nepremietol do spotrebiteľských cien.

Európska centrálna banka však takýto vývoj považuje za málo pravdepodobný. Otvorene informuje, že svoju menovú politiku nastaví až na základe očakávaného rastu platov, pričom potrebné údaje bude mať k dispozícii najskôr v máji. Ako najskorší reálny termín znižovania úrokových sadzieb sa z tohto pohľadu javí leto, prípadne až jeseň 2024.

Dva rôzne pohľady

ECB čelí kritike za neskorý zásah proti vysokej inflácii. V časoch končiacej sa pandémie sa príliš obávala negatívnych vplyvov zdražovania úverov. Voči obvineniam sa však bráni. „Konali sme pomerne neskoro, ale o to rozhodnejšie. V krátkom čase sme prudko zvýšili úrokové sadzby a niet pochýb o tom, že menová politika prispela k poklesu inflácie,“ konštatuje I. Schnabelová pre SZ.

V súčasnosti rastie kritika prílišného otáľania ECB so znižovaním úrokov. Eurozóna totiž posledný rok balansuje na hrane recesie. Vo štvrtom kvartáli 2022 klesol HDP o 0,1 percenta, v prvom aj druhom štvrťroku 2023 rástol o 0,1 percenta a v treťom kvartáli 2023 opäť klesol o 0,1 percenta. Kritici sa obávajú, že príliš vysoké úrokové sadzby spôsobia vážnu recesiu, a preto apelujú na rýchlejšie znižovanie úrokov.

Európska centrálna banka nepočíta s nástupom tvrdej recesie. Za málo pravdepodobnú považuje dokonca aj technickú recesiu v eurozóne. Tá je definovaná ako mierny pokles HDP v dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch. Optimistický pohľad banky je postavený najmä na nečakane silnom trhu práce.

S vážnymi ekonomickým problémami bojuje Nemecko. Napriek tomu je tam zamestnanosť najvyššia od zjednotenia v roku 1990. Silný trh práce automaticky vytvára predpoklady na vyššiu infláciu. Stačí, keď sa zamestnaní ľudia prestanú báť krízy a opäť začnú vo veľkom utrácať. Podľa kritikov ECB však viac ako trh práce rozhodne o inflácii uvedený pozitívny vývoj jadrovej inflácie, takže obavy zo silného dopytu sú neopodstatnené a úroky netreba držať na súčasnej vysokej úrovni.

Infláciu môžu smerom nahor potlačiť aj geopolitické dôvody – veľké konflikty a vojny. Ostreľovanie lodí plaviacich sa v Červenom mori zo strany jemenských povstalcov aktuálne zvyšuje ceny námornej prepravy. Aj pre spomínané dôvody sa ECB nehrnie do zlacňovania pôžičiek prostredníctvom znižovania úrokov.

Infláciu prikrmuje aj vládny populizmus