Pred 35 rokmi prišla na Slovensko demokracia. Nasledoval prudký ekonomický rast založený najmä na príleve zahraničného kapitálu, ktorý využil lacnú a vzdelanú pracovnú silu. Po dvoch dekádach úspechu sa však ekonomický rast začal udržiavať najmä na príleve európskych kohéznych fondov a zvyšovaní vládneho dlhu na úkor obyvateľstva.
Aktuálna konsolidácia verejných financií je ukážkou toho, ako sa postupne stráca ekonomická sloboda. Fungovanie čoraz väčšieho štátu je stále závislejšie od zvyšovania daňovej neslobody. Symbolicky sa tento rok 17. november stáva dňom, kedy štátu dôjdu daňové a odvodové príjmy vybrané od obyvateľov a firiem.
Stratená generácia: Slovensko maskuje neschopnosť rásť čoraz väčším dlhom
Slovensko od nedele začína fungovať na dlh, píše ekonomický think-tank INESS. Nasledujúci mesiac a pol štát žije z pôžičiek, aby mohol financovať všetky verejné služby a vyplácať mzdy štátnym zamestnancom, dôchodky a dávky.
V porovnaní s minulými rokmi krajina dosiahla deň začiatku zadlžovania sa v najskoršom termíne. Počas poslednej dekády štát zaťal fiškálnu sekeru v siedmich prípadoch až v decembri. Napríklad v rokoch 2017 a 2018 to bolo tesne pred vianočnými sviatkami.
Slovensko je najrovnostárskejší štát sveta. Všetci zarábajú rovnako. Rovnako málo
Na Slovensku sa tento rok vyšplhali príjmy verejného sektora na rekordnú úroveň 54 miliárd eur. Ešte v roku 2018 to bolo len 35 miliárd eur. Bez započítania inflácie verejné príjmy vzrástli za šesť rokov o 12 percent. Vláda tak v reálnom vyjadrení tento rok získa o takmer 6 miliárd eur viac než v roku 2018.
Ani to však nestačí na vyrovnané hospodárenie. Verejné výdavky rástli ešte rýchlejšie ako príjmy a tento rok dosiahnu 61 miliárd eur. Pritom v roku 2018 štát minul 35 miliárd eur. Očistené o infláciu výdavky za šesť rokov vzrástli o 26 percent. Vláda tento rok míňa v reálnom vyjadrení o takmer 13 miliárd viac ako v roku 2018.
Slovensko potrebuje odvar Elona Muska. Bez neho je skutočná konsolidácia iba politický sen
Za posledné roky tak vláda míňa dvakrát viac peňazí, ako získava. Fungovanie štátu na sekeru od 17. novembra nie je dôsledkom nízkych verejných príjmov, ale neadekvátne vysokých verejných výdavkov. Ich podiel na ekonomike vzrástol od roku 2007 z úrovne 37 percent na dnešných 47 percent. Ide o jeden z najrýchlejších nárastov v EÚ.
Podielom verejných výdavkov na HDP sme sa dostali na úroveň dánskeho štátu blahobytu, no bez zodpovedajúcej kvality štátom poskytovaných služieb. Dáni však najskôr zbohatli, až potom rozdávali.
To je dôvod, prečo sa konsolidácia verejných financií nemala diať na príjmovej strane, ale na výdavkovej. Na Slovensku rozhodne nie sú nízke dane a odvody, ktoré by mohli byť príčinou vysokej sekery v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v manažovaní výdavkov.
Súčasnej vláde by stačilo znížiť veľkosť štátu vzhľadom na ekonomiku na úroveň z rokov 2011 alebo 2017. V tom období dosahovali verejné výdavky približne 40 percent HDP. Týmto spôsobom by vláda dokázala vyriešiť problém s deficitným financovaním štátu bez nutnosti zaťažovať obyvateľov zvýšenými daňami.
