Pomoc Ukrajine vyjde Slovákov na dve miliardy eur. Matovič už hovorí o vyšších daniach pre ľudí

Cez  hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom prešlo od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny do 5. marca 2022 viac ako 114-tisíc ľudí z Ukrajiny. Na Slovensku sa zdvihla obrovská vlna podpory a solidarity zo strany bežných ľudí aj firiem.

Do pomoci sa zapojili aj hotelieri združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), ktorí takto uvoľnili už viac ako tisícpäťsto lôžok. Prezident AHRS Marek Harbuľák hovorí, že problémom je chýbajúca  koordinácia celého procesu a jasný plán, ako postupovať, aby dokázali zabezpečiť ubytovanie aj pre väčšie skupiny a vo všetkých ubytovacích zariadeniach.

„Ponúkame pomoc s ubytovaním od prvého dňa dobrovoľne a do určitej miery aj bezplatne. Pri väčších skupinách nie sme schopní zabezpečiť ubytovanie zadarmo, musíme vykrývať náklady na zamestnancov a energie,“ spresňuje M. Harbuľák.

Prejavujú solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia, no očakávajú, že prúd odídencov z Ukrajiny bude naďalej pokračovať a títo ľudia budú neraz potrebovať pomoc na dlhšie obdobie. Systém jednoznačnej podpory zo strany štátu chýba.

„Treba stanoviť jasné pravidlá pre Ukrajincov v hromadných ubytovacích zariadeniach. Tie majú byť iné a aj inak kryté ako tie, ktoré sú navrhnuté pre domácnosti,“ spresňuje prezident AHRS vzhľadom na súčasné požiadavky praxe. Problémov praxe je však ďaleko viac. 

Kolobeh informácií a dát

Našinci, ktorí Ukrajincom pomôžu a ubytujú ich, môžu získať príspevok na ubytovanie utečencov. Ukrajinci však musia požiadať Slovensko o štatút dočasného útočiska. Príspevok vyplatia obce, ktoré povedú evidenciu počtu utečencov v jednotlivých domácnostiach a skontrolujú, či nedochádza k podvodom.

Ministerstvo dopravy má na starosti ubytovanie, ktoré poskytujú penzióny, hotely či ubytovne. Pod rezort vnútra spadajú zaseobce, ktoré majú na starosti vyplácanie nákladov pre ľudí, ktorí ubytujú utečencov.

Zoznamy ubytovaných utečencov i poskytovateľov služieb povedú opäť samosprávy. Im sa musí slovenský občan prihlásiť do piatich dní po skončení mesiaca, obec musí do 15. dňa posunúť informácie uvedeným rezortom. Tie získajú financie od rezortu financií, ktoré spätne prerozdelia obciam a následne poskytovateľom.

Podpora vo výške sedem eur na dospelú osobu za deň a tri a pol eura na dieťa za deň je rovnaká pre osoby, ktoré poskytnú súkromné ubytovanie aj pre penzióny či hotely. Práve v tejto otázke žiadali hoteliéri zásadné zmeny.

„Pri 30-dňovom mesiaci to vychádza 210 eur na dospelého, 105 eur na dieťa,“ objasnil minister financií Igor Matovič 6. marca 2022 v relácii televízie TA3 v Politike. Reálne by mali mať tieto peniaze obce k dispozícii mesiac po poskytnutí ubytovania. Štát chce zaviesť aj limit pre ubytovaných podľa veľkosti obytnej plochy.

Kto to všetko „zaplatí“? Aj Slováci

Bez ohľadu na ťažkú situáciu, ktorú spôsobil vojnový konlifkt, sa vynárajú v pozadí ďalšie otázky, na ktoré chcú skôr či neskôr všetci poznať odpoveď. Poskytovanie príspevkov je na Slovensku predbežne schválené do konca júna, minister financií si však myslí, že treba pomáhať dovtedy, dokedy to bude potrebné.

Kto však tieto výdavky zaplatí? Minister financií tvrdí, že ľudia na Slovensku sa musia pripraviť na vyššie dane i odvody.  TREND zisťoval viac.

K dispozícii je na to vyčlenených doteraz zhruba pol miliardy eur od Európskej únie (EÚ), ale dnes už je zrejmé, že to stačiť nebude.  „Polmiliardový balík zďaleka nepostačí, pokiaľ ide o Slovensko či susedné Poľsko na zabezpečenie celého procesu s prechodom utečencov. Tiež treba zabezpečiť ich ubytovanie, zdravotnú starostlivosť i dávky v hmotnej núdzi“ uviedol I. Matovič pre TA3.

Minister spresnil, že nie je optimista v tom, že eurokomisia (EK) všetky náklady Slovensku preplatí. EÚ bude musieť podľa neho vytvoriť výraznejšie balíky pomoci voči takzvaným „nárazovým“ krajinám ako sú Poľsko, Slovensko či Rumunsko, ktoré zažívajú na svojom území priamy nápor utečencov.

Zamestnanci mohli byť vraj bohatší

Na otázku, či to Slovensku spôsobí finančné ťažkosti, odpovedal jednoznačne. „Treba sa pozrieť pravde do očí. Ja osobne odhadujem, že celkové náklady Slovenska, priamo či nepriamo súvisiace s vojnou, môžu dosiahnuť jednu až dve miliardy eur. Ide o polovicu všetkých daní z príjmu, ktoré platia zamestnanci na Slovensku,“ dodal I. Matovič.

Po rozpočítaní teda vojna stojí podľa jeho prepočtov jedného zamestnanca zhruba tisíc eur. „To sú peniaze, o ktoré by boli slovenskí zamestnanci bohatší, keby sme si tieto nemuseli požičať, a potom ich splácať cez vyššie dane a odvody. Z nich sa musia splatiť tieto náklady. Budú to obrovské ekonomické škody pre všetkých,“ spresnil minister financií pre TA3.

 Už na začiatku februára I. Matovič avizoval, že ním navrhnutá daňovo-odvodová reforma sa pripravuje do legislatívnej podoby. Ekonomickí odborníci ju pre závažné dosahy na prax od začiatku označovali za tragédiu, najmä pokiaľ ide o dvakrát vyššie dane pre živnostníkov a minimálnu pomoc pre nízkopríjmových zamestnancov.

Zrušia sa aj všetky odpočítateľné položky i ďalšie daňové zvýhodnenia, teda aspoň podľa predbežných prepočtov, ktoré minister koncom vlaňajška avizoval.

Vojna na Ukrajine zasiahla aj do debát o kompenzácii zvýšených cien a energií. „Financie, ktoré sme chceli použiť na valorizácie či preplácanie vyšších cien energií, nedokážeme teraz použiť na tento účel," poznamenal pre TA3.

Vláda rieši len čiastkové problémy

Na stole sa ocitajú aj ďalšie témy. Najčastejšia otázka od podnikateľov  aj bežných ľudí v súčasnosti znie: ako môžem pomôcť a čo to pre mňa znamená, zamýšľa sa účtovná poradkyňa pre mzdy, dane a odvody Jaroslava Lukačovičová.

Občania to majú podľa nej jednoduchšie, môžu poskytnúť ubytovanie, potraviny či inú humanitárnu pomoc, a nemusia dávať pozor na to, či to má pre nich akékoľvek legislatívne následky.

„Podnikatelia často musia riešiť poskytnutú alebo zamýšľanú pomoc v kontexte platnej legislatívy a možných následkov. Najčastejšie sa otázky týkajú dvoch okruhov; ako sa správať voči zamestnancom, ktorí chcú pomáhať ako dobrovoľníci a ako sa podieľať na poskytnutí pomoci, či už tovarmi alebo službami,“ podotýka J. Lukačovičová.

Lenka Ordzovenská, daňová poradkyňa Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) hovorí, že treba myslieť na to, že dar poskytnutý ako materiálna humanitárna pomoc do cudziny je daňovým výdavkom iba vtedy, ak je darovacia zmluva uzatvorená s rezortom vnútra.

Vhodné by podľa nej bolo, keby sa rezort financií zamyslel aj nad novelizáciou paragrafu 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov. „Veríme, že vláda myslí aj na možné daňové dosahy poskytnutých finančných príspevkov za ubytovanie utečencov, a že tieto nespadnúť do základu dane,“ podotkla L. Ordzovenská.

Vláda paradoxne ako prvé rieši podľa účtovnej poradkyne nie až tak podstatné príspevky ľuďom, ktorí sa rozhodnú poskytnúť ubytovanie utečencom namiesto toho, aby riešila celý legislatívny balík v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Ten by mohol zahŕňal aj väčšie problémy, ktoré už v týchto dňoch riešia podnikatelia a zamestnávatelia.

Napríklad pri platiteľoch dane z pridanej hodnoty (DPH) sa za dodanie tovaru za protihodnotu považuje len taký, ktorý je firmou dodaný bezodplatne alebo na ďalší účel ako napríklad podnikanie, prípadne ak pri jeho kúpe bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, konštatuje J. Lukačovičová. Vychádzať treba z paragrafu 8 ods. 3 zákona o DPH. 

„Z toho vyplýva, že platiteľ DPH musí priznať a odviesť túto daň aj v prípade, ak tovar dodá iným osobám bezodplatne na iný účel ako je podnikanie, a to za už spomínaných podmienok. A týka sa to aj darovania či dodania služieb,“ spresňuje účtovná poradkyňa.

Čo treba ešte v praxi vyriešiť?

V súvislosti s humanitárnou pomocou by mala vláda riešiť aj okruhy otázok, ktoré sa týkajú zamestnancov a vhodného nastavenia legislatívy. Napríklad tých, ktorí boli v pracovnom pomere, ale pre vojnový stav museli narukovať, teda riešiť ich absenciu.

Súčasne treba podľa účtovnej poradkyne riešiť možnosť zrýchleného zamestnávania utečencov, ktorí požiadali o azyl, aby ich okamžite dokázali zamestnať niektoré sektory, napríklad gastro či poľnohospodárstvo.

Podnikatelia sa zase vlády pýtajú, ako si môžu overiť, či ich obchodný partner nie je na sankčnom zozname.

„Účtovníci sa zaujímajú, ako vyriešiť podávanie daňových priznaní za živnostníkov, ktorí túto povinnosť majú, ale nestihli vyriešiť elektronickú komunikáciu kvôli podaniu daňového priznania, lebo museli ísť bojovať či zachraňovať rodiny na Ukrajine,“ zamýšľa sa J. Lukačovičová.

Inak povedané, treba prijať základný legislatívny rámec, ktorý sa týka situácie na Ukrajine v súvislosti so zamestnancami, živnostníkmi či podnikateľmi. A ten doteraz nie je na stole.

Ďalšie dôležité články