V pomere k HDP sa na Slovensku vyberie málo daní. Sadzby pre firmy sú však vyššie ako u susedov

Najväčšou ekonomickou výzvou pre novú vládu bude konsolidácia verených financií. Platné výdavkové limity zaväzujú kabinet len v budúcom roku ušetriť 645 miliónov eur. O rok neskôr to bude takmer 1,4 miliardy eur, v roku 2026 viac ako 2,1 miliardy eur a v roku 2027 niečo nad tri miliardy eur. K takémuto záveru prišla v aktuálnom prepočte vplyvov nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Napriek tomu, že ide o obrovské peniaze, nemusí to stačiť.

Finančné trhy pozorne sledujú schopnosť slovenskej ekonomiky splácať svoje dlhy. Aktuálne riziko nevrátenia požičaných peňazí hodnotia na podobne vysokej úrovni ako v prípade Grécka. „Verejné financie sú v katastrofálnom stave,“ konštatoval premiér Robert Fico. Ním vedený kabinet zatiaľ nenačrtol, aký prístup zvolí pri ozdravení verejných financií, ale s veľkou pravdepodobnosťou pôjde rovnako ako v minulosti do zvyšovania daní a odvodov.

Nie je veľký priestor

Aké sú možnosti jednotlivých európskych štátov zvyšovať dane a sociálne odvody? Zaujímavý obraz ukazujú najnovšie dáta od Európskeho štatistického úradu (Eurostatu). Zobrazujú totiž podiel daní a odvodov na celkovom HDP krajiny v roku 2022. V prípade Slovenska je podiel na úrovni 35,1 percenta. Zjednodušene, štát si z každých sto eur vytvorených v domácom hospodárstve vezme 35,1 eura. Ide o ôsme najnižšie číslo v rámci dvadsaťsedemčlennej Európskej únie.

Na prvý pohľad je v slovenskej ekonomike priestor na zvyšovanie daní alebo odvodov. Oproti priemeru za celú Európsku úniu je totiž slovenské zaťaženie nižšie o 6,1 percentuálneho bodu. Prípadné dorovnanie na európsku úroveň vyrieši problém s konsolidáciou verejných financií. Lenže domáca ekonomika súťaži o nové investície s okolitými štátmi. V porovnaní s nimi nie je na tom nijako extra dobre. Aktuálne celkové daňové zaťaženie je rovnaké ako v Maďarsku. Zároveň len o niečo nižšie oproti Poľsku (35,3 percenta) a Česku (35,4 percenta). Naopak, je o niečo vyššie v porovnaní s pobaltskými štátmi a o dosť vyššie oproti Rumunsku a Bulharsku.

Z pohľadu zamestnávateľov nie je v slovenskej ekonomike optimálne nastavený daňový mix. Miestne firmy už dnes platia najvyššiu daň z príjmu v regióne. Konkrétne na úrovni 21 percent. Len malí podnikatelia s ročným príjmom do 49 790 eur majú pätnásťpercentnú sadzbu. Na porovnanie, v maďarskej ekonomike je daň pre všetky firmy len deväť percent. Zároveň zahraničné koncerny nemusia vďaka zmluvám o zákaze dvojitého zdanenia platiť vysokú daň z dividend. Deväťpercentná firemná daň je aj v susednom Poľsku. Tam na ňu majú nárok firmy s ročným obratom do 1,2 milióna eur. Firmy nachádzajúce sa v Česku platia devätnásťpercentnú daň z príjmu.