Poľnohospodárstvo má byť zelenšie, no čelí dovozu cez pol planéty. Kartami mieša i Ukrajina

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho vo videorozhovore pre TREND hovorí o súčasnej situácii, ktorá vplýva na ceny potravín. Tvrdí, že ak by sa mali zrušiť dotácie pre poľnohospodárov, muselo by to platiť v každej krajine. „Ukrajinec nemusí dodržiavať také podmienky, aké musí dodržiavať Slovák alebo Čech, napríklad keď ide o biopásy či používanie pesticídov a hnojív. Takže museli by platiť rovnaké podmienky pre všetkých, a potom môžu byť poľnohospodári konkurenscieschopní.“

Potravinári v marci kritizovali, že zo 76 miliónov pre agrorezort, nejdú financie na výrobu potravín. Upozornili, že máme v rámci krajín V 4 dlhodobo najdrahšie ceny potravín. Ministerstvo pôdohospodárstva odkázalo na program Program rozvoja vidieka, v rámci ktorého je stále nevyčerpaná takmer miliarda eur. Ako hodnotíte túto situáciu?

Treba si otvorene povedať, že potravinári zo spomínaných 76 miliónov nedostanú ani euro. Nie je notifikovaná žiadna stabilná schéma štátnej pomoci pre potravinárov.

Čiže úplne im rozumiem, ak sú nahnevaní, že zo 76 miliónov eur nič nedostanú.
Ministerstvo to skôr vníma tak, že už trištvrte roka tu funguje schéma na zníženie odvodov, v rámci ktorej reálne príde do sektora okolo sto miliónov eur.

Čo v súčasnosti najviac vplýva na ceny potravín?

Podľa môjho názoru budeme možno v krátkom čase hovoriť pri niektorých potravinách aj o deflácii, keďže ceny potravín reálne idú smerom nadol.

A čo treba zmeniť, aby potravinári v konečnom dôsledku boli konkurencieschopní? To sa týka daňovo-odvodového zaťaženia, príplatkov za prácu v noci v súvislosti s minimálnou mzdou, ceny energií, schém štátnych pomocí.

Uvediem to na jednoduchom príklade. Keď Nemec dokáže vyrobiť maslo za jedno euro, tak to rovnako potrebujeme urobiť aj my. Zároveň to potrebujeme pekne zabaliť a odprezentovať. Potrebujeme pracovať aj na marketingu. Sú veci, ktoré meškajú dvadsať rokov. O marketingovom fonde sa rozpráva pätnásť rokov, že budeme edukovať spotrebiteľa, aby vyhľadával cenovo dostupné a kvalitné slovenské potraviny. V Rakúsku to funguje už celé roky a Slovensko musí dobehnúť aj tento dlh.

Ako veľmi ovplyvňuje slovenské poľnohospodárstvo dovoz komodít z tretích krajín?

V jednej veci sme boli vysoko konkurencieschopní, teda pri základných surovinách ako kukurica, repka, slnečnica, ktoré sme vyvážali do Nemecka, Rakúska, Talianska, Španielska. Neboli sme pripravení na taký rýchly vstup obilnice sveta Ukrajiny na európsky trh, tak sme aj tam stratili konkurencieschopnosť. V Európe si budeme musieť zodpovedať čo ďalej, ak Ukrajina bude mať ďalšie európske ambície. Pokiaľ európski politici budú podporovať jej vstup do EÚ, môže to mať výhody, zároveň si však budú musieť odpovedať, čo ďalej s európskym poľnohospodárstvom a potravinárstvom.

Ďalšia otázka je dovoz z Ameriky. Na jednej strane na európskej úrovni zaznieva, aby sme boli zelenší a nepestovali sme repku na Slovensku, zatiaľ čo ju dovážame z Kanady, USA alebo z Argentíny, pričom cestou na Slovensko vzniká obrovská environmentálna stopa.

Pred júnovými eurovoľbami v niektorých krajinách zaznieva, aby sa dotácie pre poľnohospodárov úplne zrušili. Z reakcií vyplýva, že v takom prípade by zrušenie malo platiť v celej EÚ.

A nielen v EÚ. Navyše si k tomu treba pripočítať environmentálne podmienky. Ukrajinec nemusí dodržiavať také podmienky, aké musí dodržiavať Slovák alebo Čech, napríklad keď ide o biopásy či používanie pesticídov a hnojív. Takže by museli platiť rovnaké podmienky pre všetkých, až potom môžu byť poľnohospodári konkurencieschopní.

A k tomu ešte treba dodať, že my častokrát nevieme efektívne využiť ani to, čo nám Európa ponúka.

Čo v súčasnosti najviac ohrozuje firmy na Slovensku aj v oblasti poľnohospodárstva?

Nedostatok pracovnej sily, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, vysoké ceny energií a ťažká politická predvídateľnosť. Je to ako na hojdačke. Potrebovali by sme oveľa väčšiu politickú stabilitu s predvídateľným legislatívnym procesom a stabilným podnikateľským prostredím.

Ako bude stále väčšia automatizácia meniť prostredie poľnohospodárstva a potravinárstva?

Vo všeobecnosti platí, že automatizácia, práve aj v dôsledku nedostatku pracovnej sily, bude pokračovať. To je výzva pre celý priemysel. A pre poľnohospodárov a potravinárov bude dlhodobo výzvou spracovateľský priemysel.

Ďalšie dôležité správy