Poliaci zvažujú vypnutie štítov proti inflácií. Po deaktivácii ceny stúpnu až o 24 percent

Prudký rast cien valcuje jedno populistické opatrenie za druhým. Viac-menej fiaskom skončil pokus o skrotenie inflácie prostredníctvom razantného zníženia sadzieb dane z pridanej hodnoty. V Poľsku tento populistický nápad len tento rok oberie štátnu kasu v prepočte o viac ako štyri miliardy eur. A výsledok? Slovenská inflácia bola v septembri 13,6 a poľská až 15,7 percenta. V domácej ekonomike pritom vláda prudké zdražovanie v podstate len komentuje a doteraz neprijala žiadne zásadné kroky na zastavenie prudkého zdražovania.

Poliaci to naopak rozbehli vo veľkom. Začiatkom roka znížili DPH základných potravín na rovnú nulu. Spotrebitelia neplatia žiadne spotrebné dane za nákup chleba, vybraných mliečnych výrobkov, cereálií, mäsa a džúsov. Tamojšia vláda razantne znižovala aj daňové zaťaženie energií. Z 23 percent klesla DPH plynu aj pohonných hmôt na osem percent, elektriny dokonca na päť percent.

Príliš drahé riešenie

Výška daní má značný vplyv na výslednú cenu každého produktu. Lenže v stredoeurópskych končinách funguje jedno nepísané pravidlo. Razantné zníženie sadzieb využijú obchodníci na zvyšovanie marží. Ceny kvôli tomu väčšinou klesnú o niečo menej, ako by mohli. Naopak zvyšovanie daní sa firmy snažia čo najskôr premietnuť do konečnej ceny produktov. Poľská vláda kvôli tomu stojí pred vážnym problémom. „Úplné vypnutie štítov proti inflácií prinesie vo februári 2023 medziročný rast cien o 24 percent,“ varuje člen poľskej centrálnej banky Ludwik Kotecki.

V očiach voličov budú za takéto zdražovanie zodpovední politici. Poľská vláda sa pritom pod vedením strany Právo a spravodlivosť snaží prezentovať ako jediná sila schopná ochrániť občanov. „Nevzdáme sa nášho štítu proti inflácii. Len nadobudne inú podobu,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki. Zároveň z tlaku na okresanie pomoci obvinil Brusel. „Od Európskej komisie sme dostali varovanie, že ak neustúpime od prijatých ochranných opatrení, budeme čeliť sankciám,“ dodal.

Jablkom sváru sú nižšie daňové sadzby na elektrinu a plyn. Poľské riešenie môže vyústiť do nebezpečnej súťaže medzi jednotlivými členmi únie. V tej sa môže raz jedna a raz druhá krajina predbiehať o prvenstvo v najnižších daniach na energie. Výsledkom by boli rozbité verejné financie a pokrivený európsky trh. Práve týmto nebezpečným pretekom sa Brusel snaží zabrániť tlakom na Poľsko.

Oveľa horší nepriateľ

Varšava si málokedy robí ťažkú hlavu z varovaní Bruselu. Poľská vláda nemá problém viesť viacero vážnych sporov s Európskou úniou. Napríklad o výslednej podobe právneho štátu z dôvodu masívneho odvolávania nezávislých sudcov. Prípadne tvrdo odmietať povinné kvóty na prerozdeľovanie afrických utečencov. Dôvodom je mäkký postoj Bruselu, ktorý nemá záujem o uvaľovanie sankcií v podobe stopnutých eurofondov a väčšinou preferuje dohodu. Na jej dosiahnutie nemá problém obetovať aj niekoľko rokov dlhých rokovaní.