Cena európskeho plynu sa v piatok dostala na najvyššie úrovne od začiatku roka. Ešte však problematickejšie vyznievajú ceny na budúci rok, ktoré naznačujú dlhodobo vysoké úrovne, čakajúce na európskych spotrebiteľov. Cena plynu bude musieť vzrásť aj na Slovensku, nezávisle od zámerov domácej vlády.
Európski politici dva roky predstierali, že všetko je v poriadku, píše Javier Blas pre Bloomberg. Mali však iba šťastie. Dve slabšie zimy znamenali, že zásobníky sa nemíňali tak, ako bolo obvyklé. Platilo to aj pre Áziu, čo tlačilo cenu LNG nižšie. Momentálne však zima udiera a čerpanie plynu sa dostáva pod dlhodobé priemery.
Európa sa klamala, že už nie je závislá od ruského plynu. V skutočnosti však iba časť dodávok cez plynovody presmerovala do LNG, pričom mnohé európske krajiny odoberajú drahší skvapalnený zemný plyn. Celkovo je po Nórsku a USA Rusko stále tretím najväčším dodávateľom plynu do EÚ. Dodáva tam až 70 percent svojho LNG.
Cena LNG však začala pre silný dopyt z Ázie rásť a európski obchodníci obmedzili nákupy, pričom siahli do zásobníkov. Tie sú na úrovni 89 percent, tesne pod dlhodobými priemermi. Otázkou ale ostáva, na akej úrovni skončia na jar. Ak na nízkej, počas budúcej zimy môže nastať skutočný problém.
Nové problémy pre dodávky plynu
Je takmer isté, že ruský plyn už cez Ukrajinu od nového roka nebude prúdiť, pričom sa môže zastaviť ešte skôr. Dôvodom nie je len nezáujem Ukrajiny o dohodu s Ruskom, ale aj v piatok ohlásené sankcie americkej vlády na Gazprombank.
Gazprombank bola prakticky jedinou ruskou inštitúciou, ktorá bola vyňatá zo sankcií a mohla inkasovať za plyn doláre. Tie však využívala aj na nákupy zbraní, a tak ju Washington na zoznam koncom minulého týždňa doplnil. Znamená to, že odteraz budú mať všetci nákupcovia ruského plynu problém, ako platiť Rusku. Najmä pôjde o stredoeurópske krajiny.
Ďalším problémom je Nemecko, ktoré vo štvrtok zvýšilo poplatky za transport plynu. Ak by Slovensko chcelo dodávať touto cestou, opäť by si priplatilo. Tieto príplatky môže zrušiť až nová nemecká vláda o niekoľko mesiacov.
Slovensko tak má pri problémoch s plynom jednu z najhorších pozícii v EÚ. Aj preto hľadá alternatívy. Pred týždňom SPP oznámilo pilotný projekt na nákup azerbajdžanského plynu. Ten dáva Slovensku, ale aj Bulharsku a Srbsku šancu získavať plyn východnou cestou. Má to však háčik.
„Zázračný“ plynový swap
Azerbajdžan vlastní značné zásoby plynu, ale na rozdiel od Ruska mu chýba infraštruktúra na posielanie väčšieho množstva priamo do Európy. „Azerbajdžan sa snaží pasovať do role hlavného energetického partnera EÚ,“ povedala Aura Sabadusová, expertka na trhy s plynom v spravodajskej firme ICIS. „Ale nemajú produkciu a momentálne hrajú nad svoje možnosti.“
Jediný spôsob, ako dokáže Baku exportovať zemný plyn do EÚ v sľúbenom množstve, je import plynu z Ruska. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že krajina len preznačí niektoré dovezené ruské palivo a pošle ho do Európy, hoci Azerbajdžan trvá na tom, že dodávky z Ruska sú len na domáce použitie, píše Politico.
Baku tiež rokuje o získaní ruského plynu a jeho pumpovaní cez Ukrajinu do strednej Európy – čo je potenciálne riešenie, ako udržať dodávky plynu do Strednej Európy, keď na konci roka vyprší existujúca tranzitná dohoda medzi Kyjevom a Moskvou. Znamenalo by to, že Azerbajdžan bude iba „prať“ ruský zemný plyn.
Európsky prelud
Po výhre Donalda Trumpa vo voľbách prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s myšlienkou nahradiť ruský LNG americkým LNG, aby potešila nastupujúceho prezidenta. Ide však o prelud, tvrdí J. Blas.
Myšlienka nedáva zmysel z mnohých dôvodov. Výroba v USA je už z veľkej časti zaviazaná. Ak bude Európa chcieť viac amerického LNG, bude musieť zaplatiť vyššie ceny ako Ázia, aby odklonila náklady.
Je veľmi nepravdepodobné, že by sa európske energetické spoločnosti pod tlakom na splnenie ekologických cieľov stanovených Bruselom a národnými vládami zaviazali k takému druhu zmlúv na 15 až 20 rokov, aké požadujú americkí výrobcovia.
Komentáre U. von der Leyenovej zneli ako zúfalý pokus predstierať, že situáciu upokojuje. V skutočnosti však energetiku v Európe stále zachraňujú ruské dodávky.
„Európa stále nemá schopnosť alebo politickú vôľu odkloniť sa od ruského plynu pred rokom 2027,“ povedal Thierry Bros, profesor na Sciences Po Paris, pre Telegraph. „Ak existujú obvinenia, že sa do EÚ čerpá ruský plyn, malo by sa začať vyšetrovanie – ale realita je taká, že to nikoho nezaujíma," dodáva azerbajdžanská disidentka Zhala Bayramova.
Tým skutočným problémom pre Európu tak nemusí byť morálna dilema, keď Európa financuje obe strany vojenského konfliktu. Môžu sa ním stať americké sankcie voči Gazprombanke. Už teraz má Rusko masívne problémy platiť za importy tovarov. Ministerstvo financií bolo nútené znížiť odhady importu na tento rok.
Ak sa situácia s platbami za tovary dnu a von z Ruska ešte zhorší, Európe nemusí pomôcť ani plynový swap s Azerbajdžanom.
