Plyn bude chýbať, Slováci sa oň musia podeliť. Brusel chce diktovať solidaritu, Heger má plán

Európu straší vidina najtvrdšej energetickej krízy za posledné desaťročia. Niektorí ju vidia úplne jasne, iní nie. Slovensko podľa vládnych politikov môže byť vraj pokojné, pretože oni, na rozdiel od domácností a zástupcov firiem, pokojní sú.

Zrejme budeme mať v zásobníkoch dostatok zemného plynu, aby zvládlo budúcu vykurovaciu sezónu, teda do marca 2022, upokojuje už pár týždňov verejnosť i firmy minister hospodárstva a súčasne predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík.

Táto strana už nie je súčasťou koalície a ak sa do konca augusta nesplnia ich požiadavky, všetci jej ministri podajú demisiu. Okrem vládnej krízy, na ktorú si už Slováci za posledné dva roky nechtiac zvykli, je tu väčší problém – vážna energetická kríza. Nieže sa Slovákov nedotkne, práve naopak, budú jej súčasťou.

V zásobníkoch sme k polovicu júla 2022 mali na Slovensku 49 percent celoročnej spotreby plynu a ďalšie natláčanie plynu by bolo podľa R. Sulíka neefektívne. EK tiež požaduje, aby členské štáty EÚ naplnili zásobníky plynu do 1. novembra minimálne na 80 percent, avšak vždy treba posudzovať aj veľkosť zásobníka.

Objem plynu zatlačený zo strany Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) do zásobníkov ku dnešnému dňu je nadštandardný, objasnil pre TREND hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta. „Spolu s pravidelnými dodávkami, aj na základe diverzifikačného kontraktu a ďalšieho nákupu LNG, nám dáva dostatok optimizmu, že zimnú sezónu 2022/2023 zvládneme bez vplyvu na dodávky pre našich zákazníkov.“

Predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský (OĽaNO) však tvrdí, že minister hospodárstva zavádza a plyn v zásobníku nebude stačiť. Podľa plynárenského portálu AGSI má Slovensko zásoby zhruba 23 terawatthodín, čo je asi 40 percent celoročnej spotreby Slovenska. V súčasnosti sú európske zásobníky plné na vyše 64 percent, do októbra by EÚ chcela dosiahnuť hranicu 80 až 90 percent.

Šetriť sa bude, v prípade núdze povinne

V celom procese zohráva úlohu ešte jeden podstatný fakt, ktorý bude treba zobrať do úvahy. Európska komisia (EK) podľa portálu Euractiv chce na možné výpadky plynu v zime reagovať koordinovane, a preto v krízovom pláne navrhuje, aby členské štáty v prípade núdzového stavu povinne pomáhali susedom. Takmer polovica členských štátov je už teraz postihnutá zníženými dodávkami ruského plynu.

EÚ zaviedla systém, ktorý členským štátom umožňuje upozorniť na blížiace sa problémy s dodávkami energie pomocou troch stupňujúcich sa úrovní výstrah – varovaním prvého stupňa, po ktorom nasleduje stav pohotovosti a nakoniec výnimočný stav alebo stav núdze. Koncom júna 10 z 27 členských štátov EÚ vydalo takzvané včasné varovanie, medzi nimi napríklad Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko.

Únia od marca 2022 presadzuje čo najrýchlejšie odstrihnutie sa od neho a za vojnu na Ukrajine uvalila na Putinovu krajinu nedávno siedmy balík sankcií, ktorý ju má oslabiť.

EK v novom nariadení, zverejnenom 20. júla 2022 s názvom „Šetrite plyn pre bezpečnú zimu“ navrhuje, aby všetky členské štáty znížili svoj dopyt po plyne medzi 1. augustom 2022 a 31. marcom 2023 o 15 percent. Cieľ znižovania spotreby zemného plynu by bol dobrovoľný. Ak by však existovalo značné riziko vážneho nedostatku plynu, Brusel by mohol šetrenie zaviesť povinne. 

Ako uviedol na svojej sociálnej sieti premiér E. Heger, Slovensko musí mať pripravené aj záložné riešenia. O návrhu EK prebiehali diskusie.  „My sa budeme zasadzovať o to, aby výsledok bol férový voči všetkým partnerom.  Na fungovanie slovenského priemyslu potrebujeme totiž mať nielen plyn, ale aj trhy, kam naše výrobky exportujeme.“ 

Slovensku Sulíkov rezort vyjednal výnimky

Viaceré štáty s návrhom možného povinného znižovania dopytu po plyne spočiatku kategoricky nesúhlasili. Proti sa postavilo napríklad Španielsko či Portugalsko. Problematicky vnímajú aj povinnosť solidarity v prípade núdzového stavu, poskytnúť plyn svojim susedom, aby tí mohli zabezpečiť energie zraniteľným spotrebiteľom. O solidárne dodávky pritom budú môcť požiadať podľa portálu Euractiv.sk len krajiny, ktoré dokážu, že prijali úsporné opatrenia.

O návrhu komisie rozhodli ministri hospodárstva a energetiky 26. júla, pričom v núdzovom pláne na šetrenie plynom sa spomína slovo solidarita až 19-krát. Maďarsko bolo jedinou krajinou, ktorá hlasovala proti pravidlám, informoval v príspevku na Twitteri luxemburský minister pre energetiku Claude Turmes.

Málokto si zrejme pamätá, že krajiny EÚ sa v nemalej miere zhodli na spoločnom postupe pri úplnom zastavení dodávok plynu počas zimy 2008/2009, ale EK im vtedy nič nenariaďovala, ponechala to vtedy v kompetencii krajín EÚ. Teraz volí iný postup. 

Slovenskej delegácii na čele s ministrom hospodárstva R. Sulíkom sa 26. júla 2022 podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom vyjednať niekoľko výnimiek prospešných pre Slovensko.

Úspory sa nedotknú priemyslu, rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, kedy namiesto priemeru z posledných 5 rokov bude referenčným obdobím len posledný rok a zohľadní sa najmä naplnenosť zásobníkov, uviedol tlačový odbor Sulíkovho rezortu. 

Sporné právo veta príde na „pretras“

Na stôl EK sa dostáva v posledných týždňoch aj ďalší problém – obmedzenie práva veta. Keď chce Európska únia v podobných záležitostiach rozhodovať napríklad o nových sankciách voči Rusku či zavádzaní nových daní, súhlas musí v súčasnosti vysloviť všetkých dvadsaťsedem krajín.

V kríze sa ukazuje, že to môže byť problém, čo podnecuje najmä lídrov EÚ na čele s Nemeckom, Francúzskom i Talianskom rozprúdiť debaty o prechode na väčšinové hlasovanie. Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Malta, Holandsko, Poľsko a Portugalsko podľa portálu Euractiv patria medzi krajiny, ktoré tvrdia, že EK by ani v čase núdze túto právomoc mať nemala bez toho, aby najprv dala krajinám slovo, a tiež zachovala právo veta.

Inak povedané, viaceré členské štáty chcú spúšťať krízové mechanizmy samy a podľa vlastného uváženia, nie ich mať nariadené zvrchu či povinne.

Ako pre TREND poznamenáva  analytik J&T Banky Stanislav Pánis, EÚ nie je jeden národ, s jedným jazykom, jednou kultúrou či spoločnými zvykmi a históriou, a na rovinu, ani záujmami. Mnohé štáty teda môžu byť nespokojné a uvažovať, čo pre ne predstavuje v EÚ pridanú hodnotu.

„Špeciálne keď sa v únii čoraz viac presadzujú najrôznejšie regulácie, šialené sústreďovanie sa na klimatické problémy a bezemisnú ekonomiku a rast prerozdeľovania zdrojov, čo bude z dlhodobého hľadiska záhubou pre jej konkurencieschopnosť.“

Najnovšie zaznievajú z EK hlasy, že EÚ sa bude rozširovať až po obmedzení práva veta. Názory na to sa v praxi rôznia. Právo veta dávalo zmysel, pokiaľ členov EÚ bolo oveľa menej, ako je tomu teraz, zamýšľa sa František Burda, investičný analytik FinGO.sk.

„Keď sa chce EÚ posúvať rýchlejšie, musí aj niektoré svoje rozhodnutia prijímať oveľa rýchlejšie. Aktuálne je systém s toľkými členmi málo flexibilný. Bolo by vhodné identifikovať, v čom by malo právo veta ostať a v čom by malo byť obmedzené, a až následne prijať reformy,“ objasnil pre TREND.

Solidarita je prioritou, tvrdí Brusel

To, že vláda Eduarda Hegera považuje v súčasnosti zásoby plynu na Slovensku za dostatočné neznamená, že to tak aj ostane. Európska solidarita je jedným z pilierov, na ktorých stojí projekt EÚ a EK ju začína presadzovať čoraz intenzívnejšie práve v čase rusko-ukrajinskej vojny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dlhodobo tvrdí, že „srdcom“ každej úspešnej stratégie voči Rusku, ktoré už viac nie je spoľahlivým dodávateľom, je „solidarita a spolupráca.“  Tento zámer sa objavuje aj v oblasti energetickej politiky.

„Je dôležité, aby všetky krajiny EÚ znížili dopyt, zvýšili zásoby a boli pripravené zdieľať plyn s členskými štátmi, ktoré to potrebujú,“ vysvetlila v rozhovore pre portál lidovky.cz U. von der Leyenová s tým, že by si únijné krajiny mali vziať príklad zo vzájomnej spolupráce počas koronavírovej pandémie.

„Všetky členské štáty musia pochopiť, že narušenie dodávok do jednej krajiny EÚ by malo škodlivé dôsledky pre naše hospodárstvo ako celok,“ uviedla predsedníčka EK. V pláne pripravenosti sa podľa nej EK snaží zorganizovať zníženie spotreby plynu na úrovni EÚ, po prvýkrát a v bezpredcedentnom meradle, aby boli túto zimu všetci v bezpečí.

„Každý členský štát rozhodne, ako toto zníženie dosiahnuť. Vydali sme návod, ako to urobiť šikovným spôsobom. Verejné orgány by mali ísť príkladom a šetriť energiu vo verejných budovách. A potom máte, samozrejme, priemysel, ktorý je tradične veľkým spotrebiteľom energií,“ dodala U. von der Leyenová. Aj podľa Fatiha Birola, šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), je nadchádzajúca zima „historickou skúškou európskej solidarity“.

Dohody o spolupráci sa rozbiehajú

Európska komisia podľa portálu Euractiv poskytla v legislatívnom návrhu z decembra 2021 – takzvanom plynárenskom balíku –  ľahko použiteľnú desaťstranovú šablónu pre členské štáty dúfajúc, že podnieti národné vlády, aby podpísali bilaterálne dohody o solidarite. Rozbiehajú sa však pomaly. Komisia predpokladá, že ďalšie dohody podpíšu ministri energetiky 27 členských štátov na stretnutí tento týždeň, kedy budú diskutovať o návrhu Komisie povinne šetriť plyn v čase núdze.

V čase tvorby núdzového návrhu EK bolo podpísaných šesť bilaterálnych dohôd o solidarite, väčšinou v roku 2022, keď už boli dodávky ruského plynu nízke, uvádza portál Euractiv. Napríklad Česko a Nemecko ešte 17. júla podpísali zmluvu o vzájomnej solidarite pri dodávkach plynu. Slovensko nemá so susedmi uzavreté žiadne solidárne dohody pre prípad núdze, ale zrejme je to len otázka času.

Slovenský premiér Eduard Heger ešte v apríli 2022 podľa agentúry ČTK iniciatívne vyzval európskych partnerov k solidarite pre prípad spoločného odstrihnutia od dodávok zemného plynu a ropy z Ruska.

V závere júnového sumitu EÚ uviedol: „Veľmi silná myšlienka bola ohľadom spoločného nákupu plynu. Spoločná koordinácia a postup je to najsilnejšie, čo máme V prípade nejakého výpadku o to silnejšia bude solidarita,“ spresnil. Nie je jasné, či podobný názor zdieľa aj minister hospodárstva, keďže bilaterálna zmluva o solidarite ešte nie je podpísaná.

Maďarsko je najväčším kritikom

Zámer o európskej solidarite nezdieľajú všetci európski politici, pričom najviac v tomto prípade počuť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa čoraz viac v tejto otázke stáva EÚ „tŕňom v oku“. Ten vyhlásil ešte 13. júla v krajine stav energetickej núdze a zakázal vývoz zdrojov energie. Rad opatrení, ktorý tam začne platiť od augusta, má krajinu pripraviť na nadchádzajúcu zimu, spresnila agentúra ČTK.

Maďarsko zrušilo tiež mnoho rokov platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu, uviedol šéf kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás pre agentúru Reuters.

Koncom júna podpísal premiér V. Orbán dekrét, ktorý vládu v prípade núdze splnomocňuje na prevzatie dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete pre prepravu plynu FGSZ. Je otázne, do akej miery budú aj ďalšie krajiny uvažovať v ďalších dôležitých otázkach podobne ako maďarský premiér a či sa EK podarí dosiahnuť úplnú jednotu názorov. 

Ďalšie dôležité správy