Plán so 100-tisíc nájomnými bytmi stojí na vode. Tá je mútna a plná spodných vírov

Po minuloročných voľbách Boris Kollár, šéf strany Sme rodina, hovoril o výstavbe 25-tisícoch nájomných bytov ročne. Teraz jeho nominant na poste vicepremiéra pre legislatívu Štefan Holý vyhlasuje, že bytov bude 100-tisíc do roku 2030. Opticky to vyzerá lepšie, ale je to výrazné spomalenie sľubovanej výstavby. Za deväť rokov to vychádza na niečo viac ako 11-tisíc bytov ročne. Lenže ani toto triezvejšie číslo nemusí byť reálne.

Dokazujú to aj čísla o dokončených bytoch zo Štatistického úradu. Na Slovensku sa ročne dokončí zhruba 20-tisíc bytov, z toho viac ako polovica v rodinných domoch. Čiže bytov je okolo 10-tisíc. Predpoklad, že budú všetky nájomné je nereálny.

To si uvedomuje aj Š. Holý. „Našou snahou nie je vyplniť medzeru v bytovom fonde na sto percent iba nájomným bývaním s garanciou štátu,“ hovorí. Tie by mali postupne vyplniť medzeru na trhu medzi sociálnymi bytmi, komerčným nájmom a hypotékami.“

Len pre ilustráciu – v Bratislave, čo je mesto s najväčším trhom bytov na Slovensku, sa v posledných rokoch povoľuje menej bytov, ako sa kolauduje. Vlani získalo súhlasné záväzné stanovisko v hlavnom meste menej ako dvetisíc bytov.

„Ak nedôjde k dramatickému zrýchleniu povoľovacích konaní a k prudkému zrýchleniu úprav, často neaktuálnych územných plánov, je tento cieľ s najväčšou pravdepodobnosťou nerealistický,“ hovorí Igor Jančošek, manažér rozvoja projektov Corwin.

Limity sľubov

Holého sľuby narazia na realitu v stavebníctve a na pomalé povoľovacie procesy. Stavebné konanie trvá na Slovensku priemerne skoro rok a pri veľkých projektoch aj niekoľko rokov.

Existuje pritom niekoľko dôvodov, prečo sa desiatky tisíc nájomných bytov za necelú dekádu nepodarí postaviť. V prvom rade novela stavebného zákona stojí na hlinených nohách, protestujú proti nej najmä samosprávy. Bude sa zrejme výrazne prerábať, keďže k zákonu prišlo veľmi veľa pripomienok. A práve od tohto zákona závisí aj rýchlosť výstavby bytov.

Tú teraz limituje neúmerná dĺžka povoľovacích procesov, nepružné územné plány a najmä vo väčších mestách tiež nedostatok pozemkov pripravených na výstavbu. Aj stavebné kapacity majú pritom svoje hranice. Ak chce štát získať ročne 10-tisíc nájomných bytov, nemôže sa vyhnúť riešeniu týchto problémov.