Päť dôvodov, prečo bude nafta stáť dve eurá za liter

Trh s palivami sa „postavil na hlavu“. Ceny palív prepisujú rekordy. Hoci ropa je pod historickými maximami, nafta je drahšia ako benzín, čo sa nikdy predtým ešte nestalo. TREND prináša zhrnutie hlavných dôvodov, prečo je to tak.

Európsky kontinent poháňa nafta

Dlhé roky sa v Európe predávalo viac naftových osobných áut ako benzínových. Ešte v roku 2015 mali v Írsku či Luxembursku sedem z desiatich nových osobných áut naftový pohon. V Portugalsku, Belgicku, Grécku či Španielsku to bolo viac ako šesť z desiatich.

Nie vo všetkých krajinách je to tak, napríklad na Slovensku tvorili predaje nových naftových osobných áut len približne 40 percent. Na úrovni celej Európskej únie bola viac ako polovica nových aut poháňaná naftou. Je to logické, keďže naftové autá majú nižšiu spotrebu a na naftu sa platí nižšia spotrebná daň ako na benzíne. Preto bola nafta lacnejšia. Až doteraz.

Naftový pohon začal v posledných rokoch strácať podiel, predáva sa viac benzínových či hybridných vozidiel, ako naftových. To sú však len štatistiky nových vozidiel. Údaje z International Council on Clean Transportation ukazujú, že po Európe jazdí viac ako 55 percent osobných vozidiel poháňaných naftovým motorom.

Ak sa k tomu pripočítajú autobusy, nákladnú prepravu a mechanizmy, ktoré jazdia takmer výhradne na naftu, je logické, že na starom kontinente sa spotrebuje niekoľkonásobne viac nafty ako benzínu.

Rafinérie sú nastavené na ťažšiu ropu, zmena bude náročná

Rusko má najväčší podiel na importovanej rope do Európy. Rafinérie sú nastavené na ruskú ropu a dokážu z jedného barelu ropy vyprodukovať viac nafty. Takto je nastavená aj rafinéria Slovnaft, ktorá exportuje palivá aj do Česka a Rakúska.

Ruskú ropu je na súčasnom tesnom trhu ťažké nahradiť. Možné to samozrejme je, ale ak by sa to malo uskutočniť, vyjednávať by mala EÚ ako celok. Ak by sa jednotliví členovia rozpŕchli a vyjednávali samostatne, bude to ešte náročnejšie. Budú si konkurovať medzi sebou a nemohli by sa rovnať dokonca ani zákazníkom ako sú Čína, India či Japonsko.

Vyjednávanie nového kontraktu je dlhodobá záležitosť, vybudovanie dôvery by trvalo nejaký čas. Netreba zabúdať, že napríklad Saudská Arábia, ktorá má najväčšie produkčné kapacity, vôbec nerozumie, prečo chce Európa odstaviť ruské dodávky ropy a palív, keď sú spoľahlivé. Rijád sa na konflikt na Ukrajine nepozerá európskymi očami, myslenie je iné. Presvedčiť krajinu o tom, že jej Európa o pár rokov neurobí to isté, nebude ľahké.

Ak sa podarí vyrokovať nové kontrakty a zabezpečiť dodávky, časť problému zostane. Z americkej či arabskej ropy sa vyprodukuje viac benzínu a menej nafty. Časť dodávok nafty by bolo potrebné zabezpečiť z iných zdrojov.

Rusko má veľký podiel na dodávkach nafty

Už v súčasnosti musí Európa časť nafty dovážať. Polovicu importov zabezpečuje Rusko, veľký podiel má aj Bielorusko, ktoré exportuje hlavne do Poľska a Nemecka. Toky palív z Východu zatiaľ fungujú, na trhu však vládne napätie, keďže niektoré krajiny plánujú importy z Ruska zastaviť. Budú ich zháňať inde, lenže nafty nie je dosť.

Ktoré krajiny sú najviac závislé na ruskej nafte?

Poľsko, Rumunsko a Bulharsko dovážajú viac ako 50 percent svojej nafty z Ruska. Spojené Kráľovstvo, Litva a Maďarsko sú na viac ako 30 percent závislé od ruských importov. Nemecko, Holandsko a Slovinsko potrebujú viac ako 20 percent ruských dodávok nafty. Rakúsko a Česká republika ruskú naftu nepotrebujú, dodáva im ju Slovnaft.

Najviac závislé krajiny na importe ruskej nafty sú Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Litva. Spojené kráľovstvo dováža tretinu svojej spotreby nafty z Ruska a plánuje nákupy zastaviť.