Päť dôvodov, prečo cena ropy klesá, ale nafta je stále drahá

Ochladenie ekonomiky spôsobuje pokles dopytu po rope. Špeciálne Čína robí obchodníkom s ropou vrásky na čele. Až donedávna bola zárukou rastu dopytu. Teraz však lockdownami obmedzená ekonomika ide prinajlepšom na polovičný výkon a vyhliadky nie sú najlepšie.

Za ropu Brent sa momentálne platí ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu, a nie oveľa viac ako na začiatku roka. Kto však tankuje naftu, platí aj po očistení o spotrebnú daň stále o polovicu viac ako na začiatku roka. Benzín zdražel o polovicu menej, približne o 25 percent.

Zatiaľ čo ceny benzínu aj nafty v lete prekonávali rekordy a stáli takmer dve eurá za liter, teraz je situácia odlišná. Cena benzínu na Slovensku poklesla k úrovni 1,70 eura za liter, kým nafta stojí toľko, čo v lete. Teda viac ako 1,90 eura za liter. Inak povedané, nafta má voči benzínu rekordnú prémiu. Prečo je to tak?

Starý kontinent poháňa nafta

V prvom rade, po nafte je stabilnejší a silnejší dopyt. Európa je vyslovene naftový kontinent a okrem toho, že tu polovica osobných automobilov jazdí na naftu, tankujú ju aj všetky kamióny, takmer všetky autobusy, poľnohospodárske stroje či stavebné mechanizmy.

Zatiaľ čo osobné vozidlá jazdiace na benzín je možné odstaviť a nič vážne sa nestane, preprava, výstavba či poľnohospodárstvo nepočkajú a musia fungovať ďalej.

Ďalším dôvodom je vojna na Ukrajine a z toho vyplývajúce embargo na ruské energie. Rusko bolo pred vojnou veľkým dodávateľom nafty na starý kontinent. Táto skutočnosť je však čoraz viac minulosťou, ruské dodávky sa nahrádzajú inými. Toto však nie je jednoduché a hoci nafty nie je nedostatok, zásoby sú relatívne nízke.

Vysoké ceny nafty však nespôsobila len vojna na Ukrajine. Už pred inváziou existoval problém s nedostatočnými kapacitami rafinérií, ktoré po dlhom období prebytku palív a nízkych cien zostali zaskočené prudkým nárastom dopytu po pandémii.

Tretím dôvodom vysokých cien nafty sú tak rafinérie, ktoré by sa mohli aj „pokrájať“ ale nedokážu rozšíriť svoju kapacitu na počkanie. Veď v pláne je predsa dekarbonizácia, a nie rozširovanie produkcie fosílnych palív.

Plán dekarbonizácie? Opýtajte sa autobusárov a kamionistov

Tu je vidieť určitý nesúlad medzi plánmi na zníženie emisií a reálnymi potrebami ekonomiky. Hoci existuje plán postupného znižovania emisií a elektrifikácie prepravy, zatiaľ nevidieť zástupy elektrických kamiónov, traktorov a autobusov s plnými batériami a s pripravenou infraštruktúrou na nabíjanie.