Krajiny so strednými príjmami, ako sú mnohé v stredoeurópskom regióne, čelia vážnemu problému nízkej produktivity práce. Hoci ich mzdy rastú, reálna produktivita zaostáva, čo vytvára pascu stredných príjmov.
Pasca stredného príjmu je stav, kedy krajiny po počiatočnom raste stagnujú na určitých príjmových úrovniach, ktoré im bránia v prechode na vyšší ekonomický stupeň. Analýzy Svetovej banky ukazujú, že produktivita v týchto krajinách dosahuje len 21 percent úrovne USA, zatiaľ čo fyzický a ľudský kapitál sa približuje k 71 percentám tejto úrovne. Tento paradox je spôsobený predovšetkým nižšou kvalitou investícií.
Pasca stredného príjmu nastáva, keď krajina dosiahne ročný príjem na úrovni približne osemtisíc dolárov na obyvateľa. V takýchto krajinách môže byť životný štandard vyšší než v najchudobnejších regiónoch, ale stále výrazne nižší ako v bohatých, vyspelých krajinách. Pre porovnanie v USA, Nemecku alebo Japonsku sa ročný príjem na obyvateľa pohybuje medzi 40 až 70-tisíc dolármi alebo aj viac. Krajiny s ročným príjmom pod 10-tisíc dolármi môžu mať výzvy v oblasti zdravotníctva, vzdelania a infraštruktúry, ktoré im bránia v ďalšom raste.
Tento fenomén je obzvlášť aktuálny pre krajiny, ktoré sa snažia zlepšiť svoju ekonomickú situáciu, ale nedokážu prekonávať štrukturálne prekážky. Hlavným problémom je nízka produktivita, ktorá sa nezlepšuje ani pri investíciách do vzdelania a technológie. Aj keď krajiny investujú do infraštruktúry a vzdelania, efekt týchto investícií na produktivitu zostáva slabý.
Svetová banka zdôrazňuje, že kvalita investícií v krajinách so strednými príjmami nie je dostatočná. Na to, aby sa tieto krajiny posunuli dopredu, potrebujú dvojstupňový prístup: najprv kombinovať investície s technologickou infúziou a následne prejsť k vlastným inováciám. To znamená nielen napodobňovanie moderných technológií, ale aj ich adaptáciu a rozvoj vlastných inovačných kapacít.
Štrukturálne prekážky
Prechod na inovačný model je však náročný. Mnohé krajiny so strednými príjmami majú zastarané hospodárske štruktúry a monopolné trhy, ktoré brzdia rozvoj. Príkladom je energetický sektor, kde štátne podniky dominujú trhu a sú chránené mocnými politickými záujmami. Flexibilita ekonomiky je kľúčová; zahŕňa jednoduchší vznik nových firiem a väčšiu sociálnu mobilitu. Avšak sociálna mobilita v týchto krajinách je približne o 40 percent nižšia ako v rozvinutých ekonomikách.
Krajiny ako Čína sa snažia prekonať pascu stredného príjmu a prejsť na model založený na domácej spotrebe. Ekonóm Michael Pettis varuje, že tento proces je plný paradoxov a vyžaduje si extrémne vysoké tempo rastu spotreby. Pre krajiny so strednými príjmami zostáva zásadnou otázkou, či dokážu prekonať štrukturálne prekážky a prejsť na model rastu založený na inováciách.
Výzvy a príležitosti
Napriek týmto výzvam existujú aj pozitívne príklady. Južná Kórea je príkladom ekonomiky, ktorá prešla desaťročiami rýchleho rastu a výrazne sa priblížila k úrovni rozvinutých krajín. Aj keď sa jej HDP na obyvateľa približuje polovici úrovne USA, v poslednom desaťročí sa jej tempo dobiehania spomalilo. Poľsko a Čile sú ďalšie krajiny, ktoré dosiahli istý pokrok, no ich HDP na obyvateľa sa stále pohybuje v rozmedzí 20 až 25 percentami úrovne USA.
Aby krajiny so strednými príjmami prekonali pascu stredného príjmu, musia sa zamerať na zvýšenie produktivity a podporu inovácií. Dôležité je efektívne využívať existujúce investície do vzdelania a infraštruktúry a diverzifikovať ekonomiku. Flexibilná štátna správa založená na fungovaní online, a zlepšenie právneho prostredia môže prilákať zahraničné investície a vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj. Vláda by mala nastaviť politiky na podporu liberalizácie trhu, zlepšenia podnikateľského prostredia a zásadného znižovania administratívnej záťaže.
Pre obyvateľov týchto krajín je dôležité zamyslieť sa nad vlastnou produktivitou a schopnosťou adaptácie na zmeny v hospodárskom prostredí. Bez aktívneho zapojenia sa do procesu zmeny riskujú stagnáciu v pasci stredného príjmu.
