Orbán roky kritizuje Brusel. Maďarsko darované eurá míňa rýchlejšie ako Slovensko, ukazujú dáta

Eurofondy vytvorili priestor na prudký rast verejných investícií. Doplnené o domáce zdroje priniesli neopakovateľnú šancu na prudký rozvoj krajiny. Či už v podobe budovania cestnej infraštruktúry, výstavby moderných nemocníc alebo sofistikovaných investícií do vedy a výskumu. Lenže slovenskí politici ponúknutú šancu nevyužili. Peniazmi z Bruselu len nahradili domáce zdroje a ušetrené peniaze použili na „budovanie silného sociálneho štátu“, najmä na zvyšovanie dôchodkov a rodinných prídavkov.

V konečnom dôsledku však bežným ľuďom takýto prístup nič dobré neprinesie. Slovenské verejné financie smerujú do bankrotu a štát bude najbližšie roky tvrdo konsolidovať. Za tento vývoj je najviac zodpovedný súčasný premiér Robert Fico, ktorý je už štvrtýkrát pri moci a napriek tomu nedokázal efektívne rozvíjať krajinu.

Nepríjemná anomália

Slovensko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004. Pred týmto dátumom dosahovali verejné investície priemernú ročnú hodnotu 4,1 percenta HDP. Po tom, ako krajina dostala masívnu podporu z eurofondov a neskôr aj z Plánu obnovy, sa toto číslo začalo znižovať. Od roku 2004 do roku 2022 je ročný priemer len 3,7 percenta HDP. Podobnú anomáliu ukazujú tvrdé dáta aj v susednej Českej republike, kde pred rokom 2004 dosahovali verejné investície 4,9 percenta HDP a po vstupe do Európskej únie klesli na 4,6 percenta HDP. „Naopak, miera verejných investícií v Poľsku stúpla z 3,0 percenta HDP na 4,4 percenta HDP a v Maďarsku z 3,4 percenta HDP na 4,8 percenta HDP,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Ponúknutú šancu na zvýšenie investícií dokázalo z makroekonomického pohľadu najlepšie využiť Maďarsko. V tejto krajine je od roku 2010 nepretržite premiérom Viktor Orbán. Ním vedené vlády vo veľkom investujú do rozvoja krajiny z domácich aj európskych zdrojov. O efektívnosti minutých peňazí sa dá polemizovať. Kritici môžu poukázať na to, že maďarská ekonomika dobieha európsku životnú úroveň pomalšie ako slovenská. Lenže po vypuknutí finančnej krízy bolo maďarské hospodárstvo zachraňované podobne ako to grécke. Práve schopnosť minúť európske peniaze ako-tak tlmila problémy v časoch hroziaceho bankrotu. V každom prípade, detailné analýzy porovnávajúce efektívnosť čerpania v jednotlivých štátoch chýbajú a oprieť sa možno len o základné makroekonomické dáta.

Maďarským nesporným plusom je rýchlosť míňania eurofondov. Brusel krajine z programového obdobia 2014 až 2020 už vyplatil 98 percent všetkých alokovaných prostriedkov. Lepšie je na tom len Česká republika, ktorá je už na 99 percentách – ide o najaktuálnejšie údaje k máju 2024. Na treťom mieste je Poľsko s 97 percentami a Slovensko s 89 percentami je až na devätnástej pozícii. Krajine reálne hrozí, že príde o stovky miliónov eur. Peniaze zo spomínaného programového obdobia mali byť vyčerpané do konca minulého roka. Lenže pri niektorých projektoch je možné ich minúť až do konca budúceho roka a k definitívnemu uzatvorenie príde až v roku 2026. Až potom bude jasné, koľko eur sa nestihlo vyčerpať a prepadlo v prospech Bruselu.

Rýchli napriek sporom

Budapešť je pravidelne v tvrdých sporoch s Bruselom. Prvý väčší konflikt vyvolala migračná kríza, keď Maďarsko na jej začiatku postavilo na hranici plot z ostnatého drôtu. Európska komisia má výhrady aj voči dodržiavaniu pravidiel právneho štátu, práv sexuálnych menšín a transparentnosti projektov financovaných z eurofondov. Napriek všetkým spomínaným mínusom Maďarsko čerpá eurofondy rýchlejšie ako Slovensko, čo mu znižuje riziko prepadnutia finančných zdrojov a zvyšuje šancu na rýchlejší rast životnej úrovne.

Slovák dostal každý rok 235 eur