Odborník na digitálne bankovníctvo: Zraniteľnosť digitálneho eura ovplyvní ľudský faktor

Európska centrálna banka pri prípravách na digitálne euro spolupracuje s niekoľkými spoločnosťami z oblasti bankovníctva a fintechu. Centrálni bankári tvrdia, že ochrana súkromia bude pri používaní digitálnej meny na prvom mieste a Eurosystém nebude mať prístup k súkromným dátam používateľov.

To však spochybňujú niektorí analytici a ekonómovia, ktorí tvrdia, že pri CBDC (digitálne meny centrálnych bánk) môže byť problematický práve značný zásah do súkromia ľudí a ich prístupu k budúcim transakciám.

Čo je známe o doterajšom technologickom vývoji digitálnej euromeny, o tom pre TREND hovorí expert na digitálne bankovníctvo Peter Ivanka.

Na akej technológii má celkovo fungovať digitálne euro? V čom to bude iné v porovnaní v súčasnosti už dostupnými online platbami?

Technologickú infraštruktúru pre digitálne euro zatiaľ nikto detailnejšie nepredstavil. Často sa však spomína blockchain ako decentralizovaná technológia v kombinácii s platobnými systémami ako TIPS (Target Instant Payment Settlement − služba pre spracovanie okamžitých platieb).

Použitie konkrétnej technológie bude závislé od typu platby, ktorú bude potrebné spracovať, keďže digitálne euro má adresovať platby medzi jednotlivcami (P2P), platby v predajných miestach (kamenné predajne), elektronické obchodovanie (e-commerce) alebo aj transakcie vo verejnom sektore.

V čom teda bude rozdiel?

Najväčší rozdiel je v tom, že aktuálne sú elektronické platby realizované prostredníctvom komerčných subjektov (komerčné banky, kartové spoločnosti, fintechy, ...), pričom vydavateľom digitálneho eura bude ECB, ktorá by potenciálne mohla zabezpečiť aj jeho infraštruktúru. Aj tu je však možné očakávať zapojenie komerčných subjektov, čo sa ukázalo už počas dvojročnej výskumnej fázy digitálneho eura.

Digitálne euro by malo fungovať v online aj v offline režime. Ako by mala vyzerať druhá možnosť v praxi?

Niektoré typy platieb budú dostupné aj bez pripojenia na internet. Išlo by napríklad o platby mobilom v kamenných predajniach (na POS termináloch). Je možné si to predstaviť podobne ako v prípade služieb Apple Pay alebo Google Pay, ktoré bežne umožňujú zrealizovať niekoľko platieb v režime offline, teda bez pripojenia na internet alebo bez mobilného signálu.

Ďalším typom platieb sú takzvané P2P (peer-to-peer) platby medzi dvoma účastníkmi alebo presnejšie zariadeniami, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti. Využili by sa pri tom technické možností zariadení (podobne ako dnešné NFC čipy mobilných telefónov) tak, aby platby prebehli bezpečne. Offline platby by vyžadovali mať istý obnos digitálneho eura akoby v offline peňaženke na zariadení a zároveň by bol na ne aplikovaný limit.

V čom môže byť najväčšia technická zraniteľnosť digitálneho eura?