Očkovanie zvyšuje tlak na koniec tlačenia peňazí. Lacné pôžičky dráždia šetrný sever Európy

V každej vojne musí najprv padnúť prvý výstrel. Až potom vypukne tvrdý boj o víťazstvo a konečnú elitného klubu krajín platiacich eurom. Za prvý vystrel v roky trvajúcom konflikte o výške úrokových sadzieb sa dajú považovať vyjadrenia viceprezidenta Európskej centrálnej banky Luisa de Guindosa.

„Ak sa nám do leta podarí zaočkovať 70 percent európskej populácie a hospodársky rast bude zrýchľovať, tak nastane čas na postupné ukončenie núdzovej pomoci,“ povedal pre taliansky denník la Repubblica. Inými slovami centrálna banka začne postupne znižovať objem peňazí investovaný do nákupov cenných papierov štátov platiacich eurom. Pôjde o obrovskú zmenu, ktorá vládam postupne zoberie možnosť požičať si peniaze za mínusové úroky.

Dnes je niečo také nepredstaviteľné aj pre slovenských politikov. Krajina len v apríli vydala trojročné dlhopisy s priemerným úrokom mínus 0,52 percenta. Pri zápornej sadzbe štát reálne vráti menej peňazí ako si požičia. Napriek tomu nejde zo strany súkromných bánk o stratový biznis a nakúpene cenné papiere sa so ziskom predávajú Európskej centrálnej banke. Tá v snahe zastaviť škody spôsobené pandémiou sľúbila v rámci kvantitatívneho uvoľňovania minúť až 1,85 bilióna eur.

Prichádza zombie ekonomika

Lenže všetko má svoje plusy aj mínusy. Pozitívom lacných peňazí je odvrátenie hroziacej vlny bankrotov. Možnosť bez problémov si požičať umožnila vládam razantne podporiť firmy. Udialo sa tak aj počas lockdownu a klesajúcich príjmov v štátnej kase. Mnohé podniky vďaka tomu nemuseli prepúšťať zamestnancov ani pri nulových zákazkách.

Negatívom je, že stimuly zachránili pred krachom aj nie moc konkurencieschopné spoločnosti. Tie budú najbližšie roky len prežívať a zbytočne viazať obmedzené ľudské zdroje. To je vážny problém, keďže práve podniky majú naštartovať hospodársky rast a vytvoriť priestor na splatenie obrovský dlhov. Pandémia len v priebehu jedného roka vystrelila záväzky eurozóny z 83,9 percenta HDP na 98 percent HDP.

„Príliš skoré vyradenie stimulov môže spomaliť zotavenie. Na druhej strane príliš dlhé trvanie mimoriadnych opatrení zvyšuje riziko morálneho hazardu a premeny časti európskeho hospodárstva na zombie ekonomiku,“ upozornil L. Guindosa. V takom prípade bude na starom kontinente podnikať mnoho mŕtvych firiem. Tie na rozdiel od apokalyptických filmov budú napádať „len“ životnú úroveň obyvateľstva a z dlhodobého pohľadu majú potenciál premeniť Európu na ekonomiky zaostávajúci kontinent.