Obrovské investičné chyby Slovákov. Ľudia s peniazmi na účtoch v bankách prišli o stovky eur

Každá kríza je príležitosť na zarobenie peňazí. V časoch kvantitatívneho uvoľňovania ide o relatívne jednoduchú možnosť. S investovaním treba začať hneď po tom, ako centrálne banky oznámia tlačenie peňazí. Dodržanie jednoduchého pravidla prinieslo väčšine ľudí investujúcich do akcií za posledný rok minimálne dvojciferné zhodnotenie.

Lenže typickou črtou slovenského národa je opatrnosť. Výsledkom je, že minulý rok vklady v bankách vzrástli takmer o tri miliardy eur a investície do podielových fondov len o 450 miliónov eur. „Ak to zhrnieme, z rýchleho prepadu finančných trhov v marci a vo februári 2020 a z následného nepretržitého rastu Slováci v zásade vôbec neprofitovali,“ ozrejmil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Plusy a mínusy pandémie

Zjednodušene povedané, kvantitatívne uvoľňovanie spôsobuje dve veci: znižuje výnosy z dlhopisov a zvyšuje zisky z akcií. Cez dlhopisy sa financujú jednotlivé vlády. Cieľom tlačenia peňazí je umožniť štátom lacné financovanie a ceny dlhopisov preto klesajú. Naopak, lacné úvery spôsobujú nárast investícií a majetok súkromných firiem rastie. Dostatok peňazí zvyšuje aj priame nákupy akcií. Práve pre väčší dopyt ich cena rastie už od konca prvej vlny pandémie, čiže od jari minulého roka.

Spomínané súvislosti najlepšie vidieť na výsledkoch druhého piliera. Na súkromné dôchodky si približne dve tretiny Slovákov sporia v dlhopisových fondoch. Jeden z nich za posledný rok skončil v strate mínus 2,34 percenta. Vo zvyšných fondoch sa výnosy pohybovali od 0,58 percenta do 1,76 percenta. O dosť lepšie sa darilo zmiešaným fondom, ktorých portfólio je zložené z dlhopisov a akcií. Za posledný rok sa ročné výnosy pohybujú od 11,07 percenta do 13,50 percenta. Ziskovosť akciových fondov dosahovala od 2,03 percenta do 23,85 percenta, pri indexových fondoch od 27,45 do 28,79 percenta.

Jednoznačným plusom pandémie je obnovenie tlačenia peňazí. Práve vďaka nemu zarobili ľudia, ktorí investujú do akcií. Naopak, v miernej strate skončili konzervatívni investori preferujúci dlhopisy.

Ľudí láka bezpečnosť

Najviac peňazí držia ľudia na bežných účtoch v bankách. Približne každý desiaty klient má takto uložených stotisíc eur. V mnohých prípadoch ide o priemerne zarábajúcich ľudí, ktorí k vyššej sume prišli predajom zdedenej nehnuteľnosti.

Lenže peniaze uložené na účte strácajú na hodnote. Aj pri vyšších sumách je zhodnotenie maximálne o jedno percento za rok. Priemerný rast cien v druhom štvrťroku dosiahol hodnotu 2,2 percenta a za celý rok skončí pravdepodobne na úrovni 2,5 percenta. Kúpna sila stotisíc eur v priebehu jedného roka klesne približne o 1 500 eur.

Napriek tomu väčšine ľudí strata kúpnej sily až tak neprekáža. Oveľa dôležitejšia je pre nich bezpečnosť. Aj v prípade málo pravdepodobného krachu banky štát garantuje vyplatenie úspor až do výšky stotisíc eur. Pri nákupe cenných papierov takáto garancia nie je. Prípadné straty investorom nikto nevráti a ľudia môžu o svoje peniaze reálne prísť.

Menej je niekedy viac

Pri takto nastavenom systéme je kľúčom k úspechu pravidelné investovanie. Človek si každý mesiac doma odloží sto eur. Za štyridsať rokov si takto nasporí 48-tisíc eur. Pri investovaní rovnakej sumy do akcií bude výsledok oveľa lepší. Ročný výnos na úrovni šiestich percent peniaze za 40 rokov zhodnotí až na 197-tisíc eur.