Obchodné reťazce nezbohatli na inflácii. Ak by zvýšili ceny, prišli by o zákazníkov

V segmente predaja potravín existuje vysoká koncentrácia aj konkurencia. Trhový podiel piatich najväčších hráčov presahuje 90 percent. Na prvom mieste je Lidl, za ním Tesco, Kaufland, COOP Jednota a Billa. V roku 2022 dosiahli tržby Lidlu takmer 1,9 miliardy eur, Tesca 1,6 miliardy, Kauflandu 1,5 miliardy, COOP Jednoty tesne pod 1,5 miliardy a Billy 0,8 miliardy eur.

V časoch prebiehajúcej konsolidácie vysoké tržby lákajú politikov k vysokému zdaňovaniu. Slovenská národná strana podporuje mimoriadne zdanenie. Svojim voličom sľubuje, že v kombinácii s tvrdou reguláciou prinesie nižšie ceny potravín, čo však analytici označili za ekonomický nezmysel. Zvýšenie daní totiž vždy vedie k vyšším cenám.

Priemerný Slovák míňa na potraviny zo svojho rozpočtu viac ako priemerný obyvateľ Európskej únie. Zavedenie extra dane by jeho výdavky ešte zvýšilo. V slovenskej spoločnosti je akékoľvek zvyšovanie cien potravín vnímané veľmi citlivo. Sľuby o udržaní nízkych cien prinášajú politické body a súčasná koalícia si je toho vedomá.

Prekvapivé zistenie

„Boj s vysokými cenami potravín je aj naďalej našou politickou prioritou,“ povedal v januári premiér Robert Fico. Zdôraznil, že je to aj záväzok v rámci programového vyhlásenia vlády a postupne budú prijímané viaceré kroky na riešenie problému vysokých cien.

Jedným z nich je analýza marží miestnych maloobchodných reťazcov. Nedávno spracované dáta zverejnil Inštitút pre stratégie a analýzy, ktorý patrí pod úrad vlády. Pre politikov, ktorí pravidelne obviňujú obchodné reťazce z vysokých cien, sú výsledky prekvapivé.