Z pohľadu ekonóma je ťažké vybrať si kandidáta v amerických prezidentských voľbách. Politiky oboch potenciálnych prezidentov zašli do extrémov, aby mobilizovali svoju voličskú základňu. Víťazstvo jedného alebo druhého vytvorí výrazne odlišné hospodárske prostredie v Spojených štátoch aj vo svete. Pre niektorých bude pozitívne, no iní budú trpieť.
Vojna s Európou
Brusel sa pomaly pripravuje na následky možného víťazstva Donalda Trumpa v utorňajších voľbách. Hlavnou obavou je zavedenie 10-percentných ciel na dovoz všetkých európskych produktov. Bruselskí politici už teraz plánujú recipročné opatrenia.
D. Trump je však nepredvídateľný a tvrdé vyjednávanie je jeho záľuba. Znamená to, že na rokovanie s ním sa dá len ťažko pripraviť, najmä keď Spojené štáty držia Európu v šachu svojimi dodávkami vojenskej pomoci a energií.
V utorok večer D. Trump opäť pohrozil, že Európa bude musieť platiť ‚vysokú cenu‘ za to, že nekupuje dostatok amerických tovarov. „Neberú naše autá, neberú naše potraviny. Predávajú milióny a milióny áut do Spojených štátov. Nie, nie, nie, budú musieť platiť vysokú cenu,“ píše Reuters.
Aby Európa dokázala naplniť Trumpove túžby, bude musieť začať nakupovať omnoho viac sóje, burgerov či Fordov. V minulom roku do USA exportovala tovary v objeme vyše 500 miliárd dolárov, no importovala iba za 350 miliárd. Tento deficit bude musieť zaplátať.
Je to však prakticky nemožné. Celý svet financuje americké deficity. Dolár je preto silný a export drahý. Aj preto Európa nakupuje najmä nedostatkové energetické komodity. Ak by začala kupovať aj ostatné americké tovary, dolár by ešte viac posilnil a tovary by ešte zdraželi.
Ak bude mať európsky spotrebiteľ na výber, vždy siahne po lacných čínskych vozidlách, ktoré sa oplatia aj pri vysokých clách. Aby sa neoplatili, Európa by musela zaviesť ešte vyššie clá, čo by mohlo vyústiť do ešte väčšej obchodnej vojny s Čínou. Ťažko povedať, čo by malo na ekonomiku horší vplyv.
Kapitalizmus zomiera. Do Bieleho domu smeruje ešte progresívnejší liberál
Korporáciám clá neprekážajú
Clá z ekonomického hľadiska škodia najmä spotrebiteľom. Domácim firmám však môžu krátkodobo pomôcť, keďže ich chránia pred medzinárodnou konkurenciou. Aj preto americké korporácie vnímajú D. Trumpa pozitívne.
To však nie je hlavný dôvod, prečo chcú, aby vyhral. Pred pár dňami rezonoval médiami príbeh Washington Postu, ktorý vlastní Jeff Bezos. Zakladateľ Amazonu ho kúpil v roku 2013, no až teraz zasiahol do obsahu s požiadavkou, aby médium nepodporilo Kamalu Harrisovú.
Amazon je príkladom korporácie, ktorá výrazne ťaží z politiky Donalda Trumpa. Jedným z prvých opatrení, ktoré bývalý prezident zaviedol po nástupe do úradu, bolo zníženie korporátnych daní z najvyššej úrovne v rámci OECD na priemer krajín. Kým v roku 2016 bola efektívna daň amerických korporácií z indexu S&P 500 až 28 percent, minulý rok klesla na 20 percent.
Významné zníženie daní a oslobodenie ziskov prichádzajúcich zo zahraničia od daní výrazne pomohli americkým korporáciám dosahovať rekordné zisky, čo podporilo rast amerických akcií. Za týmto rastom do veľkej miery stojí Trumpova daňová reforma.
A to je len začiatok. Ak Trump vyhrá, americké akcie dostanú ďalší impulz. Naopak, v prípade víťazstva demokratickej kandidátky by mohli nastať problémy. Rozdiel v ročných ziskoch korporácií v závislosti od víťazstva jedného z kandidátov sa odhaduje až na 250 miliárd dolárov, píše FT.
Kým D. Trump plánuje ďalej znížiť korporátne dane z úrovne 21 percent na 15 percent, K. Harrisová ich plánuje zvýšiť na 28 percent. Podľa výpočtov Goldman Sachs by Trumpovo zníženie daní zvýšilo zisky amerických korporácií o štyri percentá, kým Harrisovej zvýšenie by ich znížilo o päť percent, a ďalšie nové dane, ktoré navrhuje, by zisky znížili ešte o ďalšie tri percentá.
Celkovo by išlo o 12-percentný rozdiel pri ziskoch na úrovni 2,2 bilióna dolárov, čo predstavuje 250 miliárd, ktoré korporácie môžu získať alebo stratiť. Samozrejme, o tom nebude rozhodovať len prezident, ale aj rozloženie síl v kongrese. Pre americké korporácie je v hre veľa.
Jedny voľby môžu priniesť výrazne odlišné následky. V oboch prípadoch však ide o extrémne opatrenia, ktorých kontinuita je otázna. V USA sa môže stať to, čo na Slovensku – ak politika nemá širokú podporu, vytvára sa séria nereálnych projektov, ktoré zaniknú tak rýchlo, ako vznikli. Zbytočne sa na ne minú prostriedky v hodnote niekoľkých percent HDP a vytvoria chybné očakávania. Vlády však často vedú politici s mesiášskym komplexom, ktorí sami uverili, že práve oni sú skutoční záchrancovia krajiny.
