„Sľubujem nízke dane, nízke regulácie, nízke náklady na energiu, nízke úrokové sadzby, bezpečné hranice, nízku kriminalitu a prudko rastúce príjmy pre občanov každej rasy, náboženstva, farby pleti a vierovyznania,“ povedal Donald Trump v predvolebnej kampani. „Môj plán rýchlo porazí infláciu, rýchlo zníži ceny a znovu naštartuje explozívny ekonomický rast".
S takto lákavou vidinou budúcnosti sa bývalému prezidentovi opäť podarilo dostať do Bieleho domu. Pri volebných urnách sa ľudia rozhodujú najmä podľa ekonomickej reality a budúcich očakávaní, ktoré tentoraz nepriali demokratom.
Chudobnejšia časť americkej populácie dlhodobo vníma svoje zaostávanie. Za päť dekád od roku 1973 sa reálna mzda chudobnejších troch pätín americkej populácie zvýšila iba o tri doláre. Nečudo, že inflačná vlna z rokov 2021 a 2022 narušila už aj tak zraniteľné vnímanie životnej úrovne väčšiny americkej populácie. Ľudia, ktorí sa cítili, že zaostávajú, vložili do D. Trumpa novú nádej. Bolo to vidno aj vo volebných výsledkoch. V oblastiach, kde bol pokles reálnych miezd od covidu najväčší, republikáni získali najviac.
Obchodné vojny prichádzajú, na autá obzvlášť. Slovensko na ne môže doplatiť najviac
Trumpova stagflácia
D. Trump ponúkol voličom ekonomický hack. Clá budú hlavným nástrojom, ktorý zvýši príjmy štátu a umožní znižovanie daní. Vyhostenie migrantov zvýši reálne mzdy a podporí rast životnej úrovne. Kým jeho politické sľuby padli na úrodnú pôdu, v ekonomike to bude s ich vplyvom omnoho komplikovanejšie. Ekonomické teórie aj skúsenosti hovoria, že spôsobí pravý opak.
Ak by nová americká administratíva zvýšila clá na avizované úrovne, efektívna colná sadzba by vzrástla na 17,7 percenta, čo by bolo najviac od roku 1934. V tom čase prebiehala globálna depresia, ku ktorej významne prispel práve Smoot-Hawleyho daňový zákon, ktorý radikálne zvýšil náklady na import tovarov z celého sveta. Nasledovala globálna obchodná vojna so všetkými jej negatívami, ktoré eskalovali do druhej svetovej vojny.
Najväčším paradoxom Trumpových vízií je realita, v ktorej životnú úroveň Američanov držia lacné čínske výrobky. Telefóny, počítače, oblečenie – ich ceny rástli omnoho pomalšie ako inflácia, keďže sa dovážajú z deflačnej Číny. Naopak, najvýraznejšie rástli ceny amerických statkov ako bývanie, zdravotná starostlivosť či vzdelávanie. Ak krajina ceny importov zaťaží novými clami, náklady na život sa ďalej predražia.
Už prvé Trumpove clá stáli americkú rodinu 800 dolárov. Tentoraz to bude o tisíc dolárov viac, ak všeobecné clá vláda zavedie na úrovni 10 percent. Ak by boli 20 percent, straty priemernej americkej domácnosti budú až 4-tisíc dolárov. Nadchádzajúci prezident síce verí, že tieto tovary sa budú vyrábať späť v USA, ale pri takmer plnej zamestnanosti ide o naivnú tézu. Navyše, pracovné miesta vo výrobe nie sú príliš dobre ohodnocované a pre mladých ľudí ani atraktívne.
Ekonómovia, okrem podporovateľov Trumpa, sa všeobecne zhodujú, že takáto politika bude viesť k úplne inej situácii. Inflácia prudko vzrastie a ekonomický rast klesne. Hlavným ekonomickým problémom sa stane inflácia, čo je aj dôvod, prečo sa americké vládne dlhopisy po Trumpovom víťazstve oslabili. Budú ju simultánne podporovať štyri faktory. Prvým sú clá, ktoré zvýšia dovozné ceny. Druhým je očakávaný fiškálny deficit v časoch vysokej zamestnanosti. Nový prezident tak môže spraviť rovnakú fiškálnu chybu ako jeho predchodca, keď vysokými rozpočtovými deficitmi nalial benzín na infláciu.
Tretím faktorom, ktorý zvýši ceny, bude vyhostenie migrantov. V predvolebných sľuboch zaznelo číslo 14 miliónov nelegálne pracujúcich cudzincov. Že to D. Trump myslí vážne, ukazujú nominácie do Bieleho domu. Nedostatok zamestnancov pracujúcich na slabo platených pozíciách opäť zvýši ceny bez tvorby dostatočnej ponuky. Silná imigrácia bola jedným z faktorov, ktoré pomohli nižšiemu rastu miezd a tým zabránili vyššej inflácii. Tej nepomôžu ani nižšie dane. Zvýšia totiž záujem domácností aj firiem nakupovať, čo vytvorí ďalší tlak na infláciu.
Podľa ekonomických prepočtov by 20-percentné všeobecné clá a 60-percentné clá na Čínu spôsobili pokles ekonomického rastu americkej ekonomiky až o takmer dva percentuálne body HDP. A keďže inflácia bude hlavným následkom politiky Donalda Trumpa, úrokové sadzby ostanú vyššie. Po voľbách sa očakávania úrokových sadzieb na budúci rok zvýšili o percento. Úrokové náklady na dlhy tak ostanú vyššie, čo bude brzdiť ekonomický rast. D. Trump prinesie do Spojených štátov opak toho, čo sľuboval – stagfláciu.
Otázne sú aj dlhodobé benefity protekcionistickej politiky. Nedávna štúdia NBER ukázala, že clá zavedené na konci minulého storočia, ktoré dosiahli až 35 percent, spôsobili škody – opak toho, čo prezentujú Trumpovi priaznivci. Namiesto podpory domáceho priemyslu znížili produktivitu, keď chránili menšie, no menej produktívne firmy. Následkom bol nižší reálny rast príjmov a vyššie domáce ceny. V americkej politike sa rozmohlo vyjednávanie – na koho a aké vysoké clá zaviesť. To je možné očakávať aj v súčasnosti.
Trumpove clá vyjdú Slovákov viac ako Ficov konsolidačný balíček. Rodina príde o dvetisíc eur
Dlhodobé riziká
Zastaviť čínsky rast exportu a tým aj ekonomickú silu krajiny pomocou vyšších ciel je vysoko nepravdepodobné. Tento rok má čínsky export našliapnuté na nové historické rekordy, keď pokorí métu jedného bilióna dolárov. Export do USA síce po zavedení ciel výrazne klesne, no mnoho čínskych firiem už roky volí novú taktiku – výrobné závody si otvárajú po celom svete, čím využívajú tamojšiu lacnú pracovnú silu a len z inej krajiny exportujú do zvyšku sveta.
Nielenže clá na čínske tovary nemajú dlhodobú užitočnosť ani perspektívu, ale aj predražujú nákupy domácností v ťažkých ekonomických časoch. Spojené štáty ani Európa nemôžu konkurovať krajinám s lacnou pracovnou silou pri tvorbe manuálne náročných produktov. Budúcnosť vyspelých ekonomík spočíva najmä v budovaní vyššej pridanej hodnoty produktov cez vyspelejšie technológie. Clá môžu byť maximálne krátkodobým riešením na vzniknutú nekonkurencieschopnosť domáceho priemyslu. Jeho konkurencieschopnosť však nezvýšia.
Kým ale clá prídu, už dopredu sa na ne americké firmy pripravujú. Investor Mark Cuban tvrdí, že vzniká zárodok vyššej inflácie. „Práve teraz každá spoločnosť, ktorá dováža z Číny, berie všetku hotovosť, ktorú môže nazbierať, nakupuje toľko, koľko môže, a tovary umiestňuje do skladov, v očakávaní zavedenia ciel," napísal. „Tieto peniaze by inak použili na expanziu, navýšenia platov, bonusy a iné prevádzkové prvky. Pretože hotovosť je relatívne drahá a skladovanie zásob stojí peniaze, tieto spoločnosti zvýšia ceny, ako keby platili očakávané vyššie tarify".
Vyššie zisky firiem prichádzajú a akcie sa môžu radovať. Ich dlhodobé zisky však závisia od ekonomického rastu. A ten bude zavedením ciel v ohrození. „Akciový trh sa bude musieť čoskoro pozrieť za prísľub zníženia daní a deregulácie, aby mohol posúdiť, aký rušivý bude Trump vo svojom druhom volebnom období,“ povedal Christopher Smart, vedúci partner Arbroath Group a bývalý úradník ministerstva financií v Obamovej administratíve.
