Nezabúdajme na Donalda Trumpa. Vojnu o európsky trh Rusi prehrali dávno pred útokom na Ukrajinu

Aj s dobrými kartami je možné utrpieť porážku. Stačí mať v službách neschopných biznismenov. Práve na slabých obchodníkov vsadil svoju budúcnosť ruský prezident Vladimir Putin. Na dôvody osudovej chyby sa treba pozrieť to minulosti. Deväťdesiate roky minulého storočia vyprodukovali silného ruského oligarchu. Bol ním prezident ropného koncernu Jukos a miliardár Michail Chodorkovský, jeden z osobných priateľov bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

Práve M. Chodorkovský odporučil B. Jeľcinovi za svojho zástupcu V. Putina, v tom čase mladého a ambiciózneho riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB). Vplyvní oligarchovia v ňom videli ľahko ovládateľnú figúrku, ktorá im zabezpečí beztrestnosť a užívanie nadobudnutého majetku.

Lenže to bol osudový omyl. Nový ruský prezident nemal v pláne deliť sa o moc. Úspešní ruskí biznismeni strácali vplyv jeden za druhým. M. Chodorkovský dokonca skončil vo väzení. Oficiálny dôvod bol neplatenie daní. Spoločnosť Jukos pritom zahraničné ratingové agentúry vnímali ako jednu z najtransparentnejšie vedených spoločností.

Na jednej strane určite nebolo kóšer získavanie štátneho majetku po rozpade Sovietskeho zväzu. Na druhej strane odstavenie šikovných ľudí takmer okamžite nabúralo ruské plány na ovládnutie európskej energetiky. Svojho času mal napríklad ruský štátny Gazprom kapitál v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP). Lenže sľubne sa rozvíjajúci ruský vplyv ukončil nástup vlády lojálnych oligarchov. Nová finančná elita zjavne nebola schopná tak, ako jej predchodcovia a nevedela sa presadiť v tvrdej hre západného biznisu.

Zelená Európa

Z dlhodobého pohľadu mala ruská ekonomika jedinú šancu na úspech, a teda v spolupráci so Západom rozbehnúť vlastnú vedu a výskum, následne začať produkovať tovary s vyššou pridanou hodnotou a predajom posilniť postavenie ruského exportu. Zjednodušene povedané - urobiť niečo podobné ako urobila Čína. V posledných rokoch čínsky Huawei technologicky porážal americké Apple. Problémy začal mať až potom, keď narazil na americké sankcie.

Nová generácia ruských oligarchov ani zďaleka nemala ambíciu poraziť Západ v technológiách. Obchodný úspech postavili najmä na predaji uhlia, plynu a ropy. Lenže prišlo globálne otepľovanie a európsky sen o „zelenej“ Európe. Brusel z dlhodobého pohľadu počíta najmä s elektrickou energiou, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov a dodávkami ropy, ktoré sú potrebné najmä na zabezpečenie výroby chemického priemyslu. Inými slovami, zelená Európa bude energeticky nezávislá Európa, ruský vplyv by časom klesol tak či tak.

Tento trend bol viditeľný už počas predchádzajúcej dekády. Európska únia (EÚ) importovala v roku 2012 ruské tovary v hodnote 203,6 miliardy eur. Potom začal dovoz z najväčšej krajiny sveta postupne upadať. Až v roku 2016 klesol na 113,6 miliardy eur. Dramatický pád zastavilo až nemecké rozhodnutie o odstavení atómových elektrární. Najväčšia európska ekonomika sa rozhodla vzniknutý výpadok nahradiť spustením plynových elektrární. Dočasne zvýšenú spotrebu plánovala pokryť prostredníctvom plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2.

Trump vs. Putin

Rúry smerujúce po dne baltského mora obchádzajú Ukrajinu. Sú tak priamou konkurenciou roky fungujúcej trasy, ktorá prechádza cez strednú Európu vrátane Slovenska. Časť analytikov v tom videla vážnu hrozbu. Ruská invázia na Ukrajinu bude drahá. Moskva ju môže financovať najmä z predaja plynu a ropy. Prípadné prerušenie ukrajinského plynovodu spôsobí obrovské finančné straty, preto je potrebné vybudovať rezervnú trasu a po jej dokončení Rusko zaútočí na Ukrajinu.