Slovensko zomelie šesťpercentná inflácia. Prudšie zdražovanie zažila krajina naposledy v roku 2003. Mladý devätnásťročný človek počas svojho života ešte nezažil taký prudký rast cien ako prežije v tomto roku.
A to nie je jediná zlá správa. Vláda so súčasným zdražovaním nespraví nič. Populistické opatrenia susedných krajín buď nič neriešia alebo sú extrémne drahé. Maďarské cenové stropy z krátkodobého pohľadu okrešú zisky prosperujúcich obchodných reťazcov a čerpacích staníc.
Z dlhodobého hľadiska sa zníži kvalita predávaných tovarov. Napríklad v obľúbených párkoch bude z ničoho nič viac sóje, no menej mäsa. V krajnom prípade hrozí až nedostatok tovarov. Žiadny podnikateľ nebude dlhodobo predávať so stratou. Práve preto je platnosť cenových regulácií len dočasná a hlavným cieľom súčasného premiéra Viktora Orbána je vyhrať jarné voľby.
Podobne dočasný je aj vplyv zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH). Aspoň taká je slovenská skúsenosť. Ešte v roku 2016 znížil Smer-SD pri vybraných potravinách sadzbu z dvadsať na desať percent. Kto má dnes pocit, že tieto potraviny nakupuje výrazne lacnejšie? Pravdepodobne nikto s výnimkou politikov Smeru-SD.
Dôvod je jednoduchý. Nižšie dane z dlhodobého hľadiska zvýšia najmä marže obchodných reťazcov. Štát zároveň príde o stovky miliónov eur. Chýbajúce peniaze si politici bez problémov požičajú a súčasné zdražovanie nenápadne prenesú na plecia budúcich generácií. No práve na svoje deti by si mal spomenúť každý volič, ktorí tlieska opozičným návrhom na razantné zníženie DPH.
Pred vysokou infláciou sa dá ubrániť jedine zvýšením platu. Iba tak si bežný pracujúci človek udrží svoju kúpyschopnosť. Pri úsporách, ktoré sú uložené v bankách, je nutné zmieriť sa so znížením kúpnej sily ušetrených eur. Úroky v bankách sa totiž pohybujú okolo pol percenta za rok. Ročné zhodnotenie vo výške 0,8 percenta je možné dosiahnuť len pri úsporách, ktoré sa začínajú na sume desaťtisíc eur.
