Bosch, Schaeffler, ZF či Volkswagen - firmy pôsobiace v automotive prepúšťajú alebo plánujú prepúšťať desiatky tisíc zamestnancov. Aj keď by sa to mohlo z nedávnych správ zdať, automotive nemusí byť najväčším problémom nemeckej ekonomiky.
V pondelok ohlásil prepúšťanie najväčší nemecký oceliar, Thyssenkrupp. Priamo má skončiť päťtisíc zamestnancov, zvyšných šesťtisíc odíde spolu s odpredajom častí firmy. Spoločnosť založená na začiatku 19. storočia zamestnáva 27-tisíc ľudí.
Na rozdiel od automotive, ktorý stále prežíva na minimálnych maržiach, cash flow oceliarov je záporný. Firma v súčasnej podobe stratila budúcnosť. Z posledných piatich rokov dosiahla v štyroch straty – v tomto roku to bolo 1,5 miliardy eur, v minulom dve miliardy eur. Situácia sa stala neudržateľnou.
Korporátne problémy
Generálny riaditeľ spoločnosti Thyssenkrupp Miguel Ángel López Borrego nedávno vyhlásil, že Nemecko je „uprostred deindustrializácie“. Veľká reštrukturalizácia a prepúšťanie je jediným riešením problémov.
Odbory, ktoré podobne ako vo Volkswagene majú väčšinu v dozornej rade spoločnosti, s prepúšťaním nesúhlasia. „Každý, kto chce zrušiť viac ako 11-tisíc pracovných miest a uzavrieť závod, musí očakávať prudký odpor IG Metallu,“ povedal Knut Giesler, šéf odborového zväzu.
Odborárov tak čaká ťažký súboj s najväčšími priemyselnými gigantmi. Volkswagen v pondelok oznámil, že napriek odporu IG Metall stále plánuje zavrieť tri závody v krajine. Ak nenastane veľké zníženie nákladov, Volkswagenu hrozí, že skončí rovnako ako Thyssenkrupp.
Globálne problémy
Nemecký oceliar čelí problémom nie lokálneho, ale globálneho charakteru. Európsky trh s oceľou zaplavuje lacný čínsky export, ktorý emituje násobne viac CO₂ a európski výrobcovia mu nevedia bez zavedenia ciel konkurovať.
Drahé európske energie zasiahli oceliarov v rovnakom čase ako nižší dopyt po oceli zo stavebného sektora a automotive zároveň. Spolu tieto dva sektory tvoria viac ako polovicu európskeho dopytu po oceli. Spomalenie ekonomiky si odnášajú výrobcovia ocele najviac.
Bruselom zavedené povinnosti dekarbonizovať výrobu zlyhali. Thyssenkrupp mal dostať od nemeckej vlády dotáciu dve miliardy eur na postavenie závodu, ktorý bude poháňaný zeleným vodíkom. Plány stroskotali a ukázali, ako nerealistická je európska a nemecká zelená politika.
Nemecko je pritom suverénne najväčší výrobca ocele v Európe, keď stojí za takmer tretinou jej produkcie. Teraz bude musieť plány osekať. Výroba v Thyssenkrupe sa má zmenšiť o dva až tri milióny ton na menej ako deväť miliónov. Počet pracovníkov sa pritom scvrkne o 40 percent.
Česká záchrana
Thyssenkrupp potrebuje najmä lacnú a stabilnú energiu. A tú mu vie dodať český energetický magnát Daniel Křetinský. Momentálne cez EPH kontroluje 20 percent spoločnosti a má zálusk až na 50-percentný podiel.
Ide o lacnú kúpu. Tento rok si akcie firmy odpísali takmer 40 percent a od vrcholu pred globálnou finančnou krízou strácajú viac ako 90 percent hodnoty. Pri nedávnych masívnych stratách a slabej ekonomike sa zdá, že jedinou záchranou je synergia lacnej elektriny a dohody s odborármi o veľkom prepúšťaní.
Jürgen Kerner, podpredseda odborového zväzu IG Metall, ktorý sedí v dozornej rade Thyssenkrupp, však uviedol, že hoci spoločnosť čelila vážnej situácii, jej plány sa rovnajú „vyhláseniu vojny pracovnej sile“. Zima bude pre nemeckých odborárov horúca. Buď sa prispôsobia situácii, alebo potenciál prevzatia spoločnosti Křetinským zmizne.
Slovenské problémy
Slovenský U.S. Steel zďaleka nie je v tak dramatickej situácii ako nemeckí oceliari. Problémy s dovážanou lacnou špinavou oceľou hrozia však aj jemu. Kým Nemecko zamestnáva v oceliarstve 79-tisíc ľudí, Slovensko až 11-tisíc. Ide o najväčší pomer zamestnancov na stotisíc obyvateľov v Európe. Na Slovensku je to 203, v Nemecku iba 94.
Slovensko tak nie je ohrozené iba zmenami v automotive, ale rovnako aj v oceliarstve. Otvorenosť krajiny a jej závislosť na externom prostredí hrala krajine dlhodobo do kariet. Zmena globálneho trendu by však mohla spôsobiť opačný efekt.
