Nemecko má veľký problém, no Slováci tiež. Obmedzenie výroby firiem už ťahá priemysel ku dnu

Ak nebude pre Európu dosť plynu, bude sa šetriť vo veľkom a povinne, mieni Európska komisia (EK). O návrhu na zníženie spotreby plynu a podmienkach vyhlasovania plynovej núdze 26. júla rokovali ministri energetiky krajín Európskej únie (EÚ) a formálne ho aj odsúhlasili. 

Dohodli sa na pravidlách obmedzenia spotreby tejto suroviny pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu, napriek počiatočným výhradám krajín, ako bolo Maďarsko, Poľsko, Španielsko či Portugalsko, informovala agentúra DPA. 

Na prijatie plánu bola potrebná kvalifikovaná väčšina členských štátov EÚ. Európska únia urobila rozhodujúci krok, aby čelila hrozbám úplného prerušenia dodávok ruského plynu, uviedla na margo tohto kroku predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. 

Únijná exekutíva navrhla, aby členské krajiny dvadsaťsedmičky pre očakávaný výpadok dodávok z Ruska obmedzili od augusta 2022 do marca 2023 spotrebu plynu o 15 percent oproti priemeru z minulých piatich rokov, informovala agentúra ČTK.

Tento cieľ má byť dobrovoľný, Brusel však na základe návrhu bude môcť  po konzultácii s členskými krajinami vyhlásiť stav plynovej núdze, a tak urobiť zníženie spotreby v celej EÚ povinné.  Rezortu hospodárstva na čele s ministrom Richardom Sulíkom sa podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom vyjednať niekoľko výnimiek, prospešných pre Slovensko.

Úspory sa nedotknú priemyslu  (najmä hutníckeho či chemického), rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, kedy namiesto priemeru z posledných 5 rokov bude referenčným obdobím len posledný rok a zohľadní sa najmä naplnenosť zásobníkov. Veľké problémy však hlási v posledných dňoch nemecký trh. 

Na vzájomné prepojenie a spoluprácu s touto krajinou upozornil na sociálnej sieti aj premiér Eduard Heger. „Na fungovanie slovenského priemyslu potrebujeme mať nielen plyn, ale aj trhy, kam naše výrobky exportujeme. Preto je pre nás kľúčové, aby nedostatok plynu nedoľahol na ekonomiky, s ktorými sme úzko prepojení, ako napríklad Nemecko. Nemecké firmy u nás zamestnávajú 140 000 ľudí a je to náš najvýznamnejší obchodný partner,“ skonštatoval premiér. 

Nemci už obmedzujú priemyselnú výrobu

EK odhaduje, že ekonomika v tomto roku poklesne v Nemecku takmer najviac zo všetkých štátov EÚ. Obmedzenie spotreby pri nedostatku plynu tam najviac doľahne na firemný sektor. Veľkým problémom sú už v súčasnosti enormne vysoké ceny energií, ktoré začínajú ťažko dopadať na nemeckú ekonomiku.  

Aktuálne v krajine 25. júla ohlásili, že viaceré tamojšie firmy výrazne obmedzili alebo prerušili výrobu. Odborníci už hovoria o alarmujúcej situácii. Nemecko je pre Slovensko najväčším obchodným partnerom, od ktorého sa odvíja ekonomická situácia v krajine.

„Ak v Nemecku prestane fungovať priemysel, tak pochopiteľne to stiahne ku dnu aj slovenský priemysel, takže sa nemôžeme tváriť, že nám je jedno, čo sa deje v okolitých krajinách, keďže sme ekonomicky previazaní,“ vysvetlil pre Rádiožurnál RTVS Jozef Badida z portálu Energie pre vás.

Na obmedzenia výroby priemyselných podnikov poukázal aj najnovší prieskum Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK), ktorý uskutočnili na vzorke približne 3 500 nemeckých podnikov a výsledky zverejnili 24. júla.

Prieskum ukázal, že približne 16 percent firiem výrobu obmedzilo, prípadne čiastočne prerušilo obchodné aktivity. „To sú alarmujúce čísla," povedal prezident DIHK Peter Adrian, podľa ktorého to ukazuje, akú záťaž predstavujú pre firmy permanentne vysoké ceny energií. Všetko sa navyše ešte môže zhoršiť v najbližšej zimnej sezóne.

Brusel avizoval, že bude treba cielene riešiť obmedzovanie výroby. Nemecko už v marci vyhlásilo prvý z troch stupňov varovania v prípade krízy na trhu s plynom. Na konci júna krajina zvýšila varovanie na druhý stupeň, čo spustilo rôzne úsporné obmedzenia.

V Nemecku obmedzujú sprchovanie teplou vedou, znižujú teplotu vykurovania či zatvárajú plavecké bazény. Energetická situácia je viac ako dramatická, píšu Financial Times. Na ťažké časy sa musia pripraviť nielen firmy, ale aj bežní spotrebitelia.

„Experti sa zhodujú, že všetci Nemci nakoniec budú musieť opustiť komfortnú zónu, pokiaľ má dôjsť k odvráteniu hrozby nedostatku plynu v nadchádzajúcej zime,“ poznamenáva v komentári analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda na kurzy.cz.

Povinné opatrenia biznis vystrašili

Ako môže súčasná situácia, a to vrátane návrhov Bruselu na obmedzenie spotreby pri nedostatku plynu, vplývať na slovenské firmy? TREND zisťoval v praxi viac.

Prognózy vôbec nie sú optimistické, ale práve naopak, firmy sa obávajú najhoršieho.  Sulíkovmu rezortu sa síce podarilo dohodnúť, že úspory sa nedotknú priemyslu, ale sú tu aj ďalšie dôležité výrobné či iné odvetvia.  

Takmer polovicu členských štátov EÚ už zasiahli znížené dodávky plynu z Ruska, európske spoločenstvo pritom čelí aj riziku ďalšieho obmedzovania dodávok.

„Skoré prijatie efektívnych opatrení môže pomôcť znížiť riziko i náklady pre Európu v prípade ďalšieho alebo úplného narušenia, čím sa posilní európska energetická odolnosť,“ zamýšľa sa Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

„Zavádzanie povinných, respektíve nútených obmedzení, by však malo negatíve ekonomické dosahy na jednotlivé podniky. Nútené riešenia by tak mali byť posledným možným riešením. Aby sme takejto situácii predišli, treba sa sústrediť na trhové opatrenia a na preskúmanie existujúcej flexibility dopytu,“ dodáva M. Hošták.

Okrem toho väčšina podnikov vzhľadom na rast cien energií priebežne prijíma opatrenia rôzneho druhu na zníženie energetickej náročnosti, či už ide o zmenu technologických postupov, zatepľovanie budov, či využívanie rôznych alternatívnych zdrojov.

EÚ aj vláda musia firmám pomôcť

„Zemný plyn je nenahraditeľnou a nevyhnutnou súčasťou výroby v mnohých kľúčových podnikoch,“ pridala názor Miriam Filová, tlačová hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR).

„Celý výrobný proces je výlučne závislý od stability dodávok zemného plynu. Mnohé podniky realizujú úsporné opatrenia na zníženie spotreby zemného plynu a elektrickej energie,“ spresňuje. Avšak proces je podľa nej mimoriadne technologicky aj finančne náročný, a nie je možné ho realizovať v krátkom časovom horizonte a bez finančnej podpory z EÚ, respektíve zo strany štátu.

„Ak dôjde k direktívnemu obmedzovaniu dodávok plynu, efektivita výroby sa dramaticky zníži, podniky budú nútené obmedziť výrobu, čo má priamy dosah nielen na ich fungovanie, ale aj na celé hospodárstvo,“ podotýka M. Filová. Hromadné prepúšťanie a znižovanie stavu zamestnancov bude podľa nej už len logickým vyústením tohto procesu.

Povinnosťou vlády Eduarda Hegera je v tejto situácii v prvom rade zabezpečiť dostatok plynu, zároveň podporiť priemysel a odbremeniť ho od neúnosných nákladov. Otázne je, do akej miery sa jej to aj reálne podarí zabezpečiť.

„Napríklad sektor zdravotníctva patrí medzi kritickú infraštruktúru, nárast energií a inflácie musí reflektovať aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2023. Plyn je pre zdravotnícke zariadenia kritickou komoditou, bez ktorej nedokážu v zime zabezpečiť prevádzku, rovnako ju nedokážu ani obmedziť,“ dodáva hovorkyňa AZZZ.

Šetriť tam, kde to bude najmenej bolieť

„Európa sa nachádza vo veľmi zložitej situácii, ktorú komplikujú vysoké ceny energií a ich nedostatok,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

„Ľudia šetria a obmedzujú spotrebu. Toto správanie, ktoré je vyvolané vysokou cenou energií, môže prispieť k tomu, že sa desať až 15 percent spotreby plynu podarí ušetriť. Štát by sa však mal zamyslieť nad tým, ako túto úsporu dosiahnuť čo najefektívnejšie,“ spresnil.

Zníženie teploty vo verejných, respektíve kancelárskych budovách o jeden až dva stupne urobí veľa a zároveň bude takmer bezbolestné. Pokiaľ by tak urobilo aj bežné obyvateľstvo, ktoré spotrebuje až 60 percent z celkovej spotreby plynu, úsporu by to podľa generálneho sekretára APZD podstatne navýšilo.

„Dôležité je, aby sme nešetrili na úkor priemyselnej produkcie. Je potrebné rozlíšiť podniky, ktoré plyn využívajú ako vstupnú surovinu, a iné firmy, ktoré plynom vykurujú výrobné priestory,“ vysvetľuje.

Kým o niečo menej vykúrený priestor ešte neznamená zastavenie produkcie, iná situácia by podľa neho nastala napríklad v chemickom, hutníckom či sklárskom priemysle, kde je zemný plyn nenahraditeľnou súčasťou produkcie.

„Ak plánuje slovenská vláda ochrániť hrubý domáci produkt a predísť poklesu produkcie a zamestnanosti, treba zabezpečiť, aby sa to týchto podnikov nedotklo,“ spresňuje A. Lasz. „Podľa nášho názoru desať až 15 percent úspory dokážeme ako štát dosiahnuť, treba to však urobiť rozumne a šetriť na tých miestach, kde to bude najmenej bolieť,“ uzatvoril.

Ďalšie dôležité správy