Rekordná dražoba, hromadné prepúšťanie, nedostatok energií a úporné sucho. Najväčšia európska ekonomika má už pár týždňov vážne problémy, a tie najväčšie ešte len prídu. Nemecko zavedie od októbra 2022 poplatok za plyn, priemerná domácnosť si priplatí 500 eur ročne.
Továrňam hrozí prepúšťanie, pričom ohrozených je zhruba 330-tisíc pozícií, najmä v priemysle. Cena elektriny sa zvýšila od 15. augusta o tri percentá na 475 eur za megawatthodinu (MWh). Za posledné dva mesiace sa zhruba zdvojnásobila a je takmer šesťkrát vyššia ako pred rokom, uviedla agentúra Bloomberg. A to vôbec nie sú pre ekonomiku dobré správy, nevynímajúc Slovensko.
Nemecko je najväčším exportným aj importným partnerom krajiny, smeruje tam 22 percent zo slovenského exportu. To sú však len vývozy priamo do Nemecka. Ak sa k nim pripočítajú vývozy do krajín, ktoré sú tiež silno prepojené s Nemeckom, dostávame sa nad 50 percent.
Matovič láme sľuby, tvrdá otočka pri daniach i odvodoch. Slováci sa ocitli v plíživej pasci
Polovica výkonu národného hospodárstva teda závisí priamo či nepriamo od Nemecka. Celkovo na Slovensku nemecké spoločnosti zamestnávajú asi 120-tisíc ľudí. Nemecko je pre Slovensko strategický politický a najvýznamnejší ekonomický partner, uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO) v júni pri návšteve tejto krajiny.
„Ak v Nemecku prestane fungovať priemysel, tak to pochopiteľne stiahne ku dnu aj slovenský priemysel, takže sa nemôžeme tváriť, že nám je jedno, čo sa deje v okolitých krajinách, keďže sme ekonomicky previazaní,“ vysvetlil pre Rádiožurnál RTVS Jozef Badida z portálu Energie pre vás.
Situácia je v tejto oblasti skutočne vážna. „Do Nemecka vyvážame najmä automobily, rôzne časti vozidiel, elektroniku, stroje a prístroje. Prípadná silná recesia v Nemecku by mohla spôsobiť spomalenie výroby aj na Slovensku. Pocítili by to najmä podniky v automobilovom, strojárskom, elektrotechnickom, hutníckom či chemickom priemysle,“ poznamenáva Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Pripúšťa, že recesia z Nemecka by sa na Slovensko preniesla s istým časovým odstupom.
Pozrite sa, ako Brusel rozťahuje krídla. Chce zrušiť veto, limituje hotovosť, zvýši reguláciu
Do súčasných ekonomických problémov vstupuje aj mimoriadne sucho, ktoré naďalej trápi celú Európu. Po vyschnutých menších riekach začínajú mať problém aj veľké rieky, nielen v Nemecku, ale už aj na Slovensku. O niekoľko hodín sa začnú na Dunaji prvé obmedzenia, varujú meteorológovia. Hladina rieky nebezpečne klesá a predpovede naznačujú, že bude ešte horšie.
Priemysel začína mať vážne problémy
To, čo trápi slovenský priemysel, je najmä silná energetická kríza. „Kým domácnostiam sa pomáha regulovanými cenami, priemyselné podniky nie sú chránené vôbec,“ konštatuje A. Lasz.
Jediný výrobca hliníka na Slovensku, Slovalco v Žiari nad Hronom, ohlásil prepúšťanie už v júli. „Pre spriemyselnenú krajinu, akou je Slovensko, ide o veľmi zlú správu,“ uviedol vtedy rezort hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka.
Spoločnosť postupným znižovaním výroby a súčasným prepúšťaním reaguje na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Vedenie spoločnosti, ktorá je najekologickejšou hlinikárňou v Európe, avizuje aj úplné zastavenie výroby.
Slovenský hliník skončil, bude horší, drahší a z cudziny. Európa ho dovezie z Číny alebo Ruska
„Je najvyšší čas začať túto situáciu riešiť a firmám pomáhať, napríklad okamžitou podporou zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch zo zdrojov Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu alebo Plánu obnovy a odolnosti SR,“ konštatuje A. Lasz.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis hovorí, že v prípade Slovalca ide o súkromnú firmu, ktorá sa nedokázala vyrovnať s protivetrami vysokých cien energií, a tak výrazne redukuje činnosť. „Som presvedčený, že vlády by nemali zachraňovať súkromné firmy, nech majú akékoľvek problémy. Nech straty nesú ich akcionári, nie daňoví poplatníci. Prinesie to schumpeterovská kreatívna deštrukcia, ktorá je v podstate základom pokroku,“ spresnil.
Druhá strana tej istej mince však je, že minulé vlády pristúpili k prehnaným ekologickým tlakom z Bruselu. „Tie významne prispeli k rastu cien energií a poklesu konkurencieschopnosti rôznych energeticky náročných sektorov ekonomiky. A to si myslím, že neboli správne rozhodnutia, ktorých kyslé ovocie dnes zbierame,“ dodáva S. Pánis.
Čo teda najviac komplikuje situáciu v Nemecku a z čoho vlastne plynú obavy Nemcov? TREND sa na to prehľadne pozrel bližšie.