Nemecké firmy idú mávať Hegerovi na odchod. Scholz im hodil počas recesie ekonomiky inú udičku

Príliš neisté legislatívne prostredie, príliš mnoho zmien, ktoré vláda schvaľuje bez odborných diskusií i privysoké dane. To všetko okrem iného prispieva na tuzemskom trhu k tomu, že niektoré nemecké podniky chcú stiahnuť veľkú časť výroby späť do Nemecka.

Dôvodom má byť aj nedostatočná podpora priemyslu zo strany štátu v súvislosti s energetickou krízou. Síce niektoré návrhy pomoci vládou odznievajú na tlačových konferenciách, ale nie sú dotiahnuté do legislatívnej formy a už vôbec nie do praxe.  

V hre sú opäť sľuby vlády, že ak cena elektriny pre firmy bude viac ako 199 eur za megawatthodinu (MWh) a plynu viac ako 99 eur za MWh, štát im preplatí 80 percent z toho, čo zaplatia navyše, vo forme „vratky“. Pomoc vraj môžu očakávať len za august a september tohto roka, kedy boli najvyššie ceny energií a v budúcom roku len za prvé tri mesiace.

Odpoveď prišla až začiatkom decembra. Rezort hospodárstva pod vedením Karola Hirmana uviedol, že vyhlásil výzvu na dotácie cien elektriny a plynu v celkovej výške 359,8 milióna eur, zatiaľ len za dva uvedené mesiace v tomto roku spätne. Podnikatelia môžu o peniaze požiadať do 22. decembra.

Energeticky náročné podniky získajú pomoc formou kompenzácií položky obnoviteľných zdrojov energie v tarife za prevádzkovanie systému, ktorá je obsiahnutá v koncovej cene elektriny. Zhruba 120 podnikov bude môcť získať 40 miliónov eur, našťastie budú postupovať podľa schémy platnej v minulosti, pretože takéto kompenzácie fungujú už od roku 2019.

Zatiaľ sa zdá, že ani to nemusí nemeckým firmám na Slovensku stačiť. Popri slabej schéme pomoci má naša krajina štvrtú najvyššiu medziročnú infláciu za november v eurozóne. Najvyššiu má Lotyšsko (21,7 percenta), Estónsko (21,4 percenta), Litva (21,4 percenta) a Slovensko (15,1 percenta).

Prípadný odchod významných investorov by pritom mal výrazný dopad na tuzemskú zamestnanosť, ale aj na podnikateľov z radov drobných subdodávateľov. Prirodzene, aj Nemecko na čele s kancelárom Olafom Scholzom sa borí s vysokou infláciou a cenami energií, podobne ako Slovensko.

Medziročná miera inflácie tam v novembri 2022 podľa spolkového štatistického úradu Destatis  klesla v novembri na 10 percent z októbrových 10,4 percenta. Krajina bude v budúcom roku hospodáriť so sumou 476,3 miliardy eur, rozpočtový schodok potom počíta so sumou 45,6 miliardy eur.  Napriek tomu dodrží rozpočtovú disciplínu zakotvenú v ústave.   

Nemecko ponúka až 200 miliárd eur

Podľa najnovšieho prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej komory medzi nemeckými firmami podnikajúcimi na Slovensku očakávajú štyri z desiatich firiem stagnáciu či pokles biznisu. Pre najbližšie obdobie pokladajú tri štvrtiny oslovených firiem za najväčšie podnikateľské riziko práve ceny energií. Toto riziko sa v podobnej miere dotýka všetkých výrobných závodov podnikajúcich na Slovensku.

Na vážnosť situácie upozorňujú aj zástupcovia zväzov. „Už teraz máme indície, že niektoré nemecké podniky chcú stiahnuť veľkú časť výroby späť do Nemecka. To by mohlo negatívne zasiahnuť subdodávateľské firmy a vyvolať vlnu prepúšťania,“ uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.

Slovensko podľa jeho slov potrebuje v čo možno najkratšom čase prijať a spustiť také podporné schémy pomoci firiem, ktoré budú porovnateľné s okolitými priemyselnými štátmi.

„Podľa našich indícií ide najmä o niektoré nemecké podniky zo strojárskeho a elektrotechnického sektora, ktoré si chcú stiahnuť veľkú časť výroby späť na nemecký trh. Odsun výroby môže negatívne zasiahnuť aj reťazec napojených subdodávateľských firiem. To môže následne spustiť vlnu prepúšťania,“ dodáva A. Lasz.

Láka ich tam nielen ekonomicky stabilnejší a predvídateľný trh, ale aj výška pomoci štátu. Nemecký parlament ešte v októbri tohto roka schválil 200 miliárd eur na reguláciu vysokých cien energií a financovanie úľav. Hospodársky stabilizačný fond si bude môcť na tento účel požičať peniaze.

Nemecko ho bude používať od tohto roka až do roku 2024. Osoh z neho budú mať nemecké podniky, čo však niektoré európske štáty kritizujú, lebo to podľa nich zvýhodní nemecké firmy v konkurencii proti ostatným.

Veľké riziká pre slovenskú ekonomiku

Ani ďalšie európske krajiny nespia v rámci schém pomoci firmám. Francúzsko poskytne vyše osem miliárd eur na pomoc podnikateľom na riešenie cien energií.

„Francúzske spoločnosti budú chránené tak ako nemecké,“ povedal francúzsky minister financií Le Maire pre rozhlasovú stanicu France Inter. Zároveň dodal, že Francúzsko bude trvať na tom, aby pravidlá Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže platili pre všetky firmy, či sú francúzske, nemecké, talianske alebo španielske.

Tuzemský trh sa tak môže ocitnúť ešte vo väčšej nevýhode. „Slovenské podniky potrebujú stáť na rovnakej štartovacej čiare, byť konkurencieschopné, ináč ich materské koncerny začnú presúvať výrobu tam, kde to bude pre ne výhodnejšie,“ dodáva pre TREND A. Lasz.

Slovenský a nemecký trh je obzvlášť silno prepojený. Recesia v Nemecku, ktorej pokračovanie analytici očakávajú aj  budúci rok, spôsobuje spomalenie výroby aj u nás. Pociťujú to už v súčasnosti najmä podniky v automobilovom, strojárskom, elektrotechnickom, hutníckom či chemickom priemysle. Ich reálny odchod z trhu preto stále visí vo vzduchu.   

„Po tom, čo nemecká vláda rozhodla o uvoľnení 200 miliárd eur na podporu podnikateľov v ich boji s vysokými cenami energií, ostatných materiálnych vstupov a infláciou, by sa takýto krok dal očakávať,“ hovorí pre TREND Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).